Ostatné sakrálne stavby

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri bývalej textilnej továrni Tatraľan a Nižnom mýte.

Postavená  bola na mieste  drevenej kaplnky  v r.1803.

Z histórie

Kanonická vizitácia   z r. 1754 sa  o kaplnke  sv. Jána  Nepomuckého  nezmieňuje.[1]
Paulínske pramene uvádzajú, že  v r. 1758 dal Mathias Podhoranski na opravu sochy sv. Jana Nepomuckého v kaplnke pri moste cez rieku Poprad 60 rýnskych zlatých.[2]

16.5.1762 sa konala  procesia  k soche sv.  Jána Nepomuckého.[3]
V kanonickej  vizitácii  z r. 1779 je tiež spomínaná len socha sv. Jána Nepomuckého.[4]

Podľa kanonickej vizitácie z r. 1803 na mieste drevenenej kaplnky bola za prispenia mesta  a veriaceho ľudu toho roku (hoc Anno  erigitur), teda v r. 1803 postavená nová murovaná. V kaplnke sa nachádzala drevená (pôvodná) socha sv. Jána Nepomuckého, okrem nej tam boli umiestnené ešte dva kovové lampáše (dnes sú tu umiestnené iné – neogotické).[5]

Podľa vizitácie z r .1832 je pri kamennom moste cez rieku Poprad z pevného materiálu postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Vo vnútri kaplnky bol murovaný oltár, na ktorom  sa počas oktávy k sviatku sv. Jána Nepomuckého slúžili sv. omše. Na oltári stála socha sv. Jána  Nepomuckého s dvoma anjelmi  a dvoma sklenenými lampami. Na menze boli štyri staré malé drevené polychrómované svietniky a dve čipkované podušky. V strede kaplnky visel cínový  luster. Ku kaplnke sa nevzťahovali žiadne odpustky. Na prednej stene bol nápis: “Domine  Quis habitabit in tabernaculo tuo? Qui non egit dolum in lingua  sua. Ps. 14 v.13.“ (dnes  Žalm 15.1. a 3. – „Pane kto smie bývať v tvojom stánku ? Kto nepodvádza  svojim  jazykom“). Tento citát bol zvolený úmyselne, lebo sv. Ján Nepomucký neprezradil spovedné tajomstvo, ktoré od neho chcel zistiť vtedajší český kráľ Václav IV   Nad bránou bol obnovený (v čase vizitácie 1832) text s chronostichom:  Ipse DeVs  CoLItVr  sanCtIs  ponVntVr honorIs. sVgestVs  tantVM , Vt nos IVVet esse pares (MDCCL VV VV VV VV VV IIIII = 1805)[6]

Vzhľad  kaplnky  sa rokmi  menil. Ubúdali  ozdobné prvky  fasády a strechy, menila sa brána, zmizli  nápisy  a aj anjeli sprevádzajúci sochu svätca.

Najstaršia dochovaná  fotografia  pochádza z r. 1930-31 od prof. K. Kozlaya (zbierka  Múzea Kežmarok).[7]

Asi z r.1955 sú dve zimné fotografie kaplnky od kežmarského  maliara a fotografa  Pavla Čaploviča  (zbierka múzea Kežmarok a p. Jaroslava Šlebodu)

Fotografia vľavo zachytáva  kaplnku v 70. rokoch 20 stor. a posledná je stav z r. 2010.

Vonkajšia fasáda kaplnky bola zachovaná ešte v druhej polovici 20 stor. Neskorobarokový objekt zaklenutý kupolovitou strechou mal priečelie s polkruhovou  dvojkrídlovou vstupnou bránou lemovanou po stranách pilastrami, ktoré boli ukončené rokokovými kompozitnými hlavicami v plytkom reliéfe s motívom mušle uprostred a postrannými volútami vo vrchole. Hlavice opakovali v podstate motív hlavíc pilastrov  z kežmarskej  radnice (r. 1780), čo privádza  k úvahe o práci totožného štukatéra na oboch  dielach. Zvyšok fasády bol členený jednoduchým pilastrami bez hlavice. Tympanón nad priečelím bol pri poslednej oprave v r.1993 znížený a prišiel o svoju bohato profilovanú rímsu. Takisto sa zmenil pôvodný  kupolovitý tvar  strechy na „manzardový“ a podstatne zredukovaná bola aj profilácia podstrešnej – korunnej rímsy.

V jednoduchom interiéri najviac utrpel  oltár, menza stratila profiláciu, z výzdoby ostala len  murovaná časť podstavca. Okienko presvetľujúce zozadu postavu svätca bolo zamurované.

Socha sv. Jána Nepomuckého  z prvej polovice 18. stor., ktorá pochádzala pravdepodobne  z dielne kežmarského sochára  Jána  Lercha, bola v r. 1993 zreštaurovaná Jozefom Špakom.  

V krátkej dobe po svojom návrate do kaplnky bola odcudzená dodnes neznámym páchateľom, a zrejme sa stala objektom  čierneho trhu  so starožitnosťami a umeleckými pamiatkami.

Fotografia vľavo zachytáva  kaplnku v 70. rokoch 20 stor. a posledná je stav z r. 2010.

Vonkajšia fasáda kaplnky bola zachovaná ešte v druhej polovici 20 stor. Neskorobarokový objekt zaklenutý kupolovitou strechou mal priečelie s polkruhovou  dvojkrídlovou vstupnou bránou lemovanou po stranách pilastrami, ktoré boli ukončené rokokovými kompozitnými hlavicami v plytkom reliéfe s motívom mušle uprostred a postrannými volútami vo vrchole. Hlavice opakovali v podstate motív hlavíc pilastrov  z kežmarskej  radnice (r. 1780), čo privádza  k úvahe o práci totožného štukatéra na oboch  dielach. Zvyšok fasády bol členený jednoduchým pilastrami bez hlavice. Tympanón nad priečelím bol pri poslednej oprave v r.1993 znížený a prišiel o svoju bohato profilovanú rímsu. Takisto sa zmenil pôvodný  kupolovitý tvar  strechy na „manzardový“ a podstatne zredukovaná bola aj profilácia podstrešnej – korunnej rímsy.

V jednoduchom interiéri najviac utrpel  oltár, menza stratila profiláciu, z výzdoby ostala len  murovaná časť podstavca. Okienko presvetľujúce zozadu postavu svätca bolo zamurované.

Generálna oprava kaplnky v r. 2022

Vyššie uvedený stav sa zmenil generálnou rekonštrukciou kaplnky v r. 2022. Na základe získanej fotodokumentácie, reštaurátorského prieskumu, za spolupráce s Pamiatkovým  úradom SR bola kaplnke prinavrátená čo najautentickejšia podoba.

Po realizovaní sanačných a odvodňovacích prác bola vymenená strešná krytina so snahou priblížiť sa pôvodnému kupolovitému tvaru strechy kaplnky. Pod pozláteným symbolom sv.  Jána Nepomuckého (kruh s piatimi hviezdami a jazykom uprostred) podľa starej fotografie bola obnovená malá okrúhla strieška tzv. hálka. Fotodokumentácia pomohla obnoviť  profiláciu podstrešnej – korunnej rímsy a kompozitných hlavíc pilastrov. Na základe prieskumu bola obnovená farba fasády a klenby kaplnky. Obnovilo sa oválne okienko na zadnej stene oltárnej niky a analogicky ku Kaplnke  Kristovho pádu pod krížom bola  nanovo položená tehlová dlažba kaplnky. Na návrh Architektonického ateliéru Figlár, ktorý zabezpečoval projektovú stránka a stavebný dohľad nad  opravu kaplnky, boli zhotovené  nové dvere kaplnky, ktoré zabezpečujú nielen presvetlenie ale aj možnosť nahliadnutia do interiéru. Okolo kaplnky bola položená zámková dlažba a realizované boli aj terénne úpravy. Na základe záznamu vo vizitácii z r. 1832 po konzultácii a súhlase Pamiatkového úradu SR  boli obnovené nápisy v kaplnke a na fasáde kaplnky. Dodnes nezvestnú pôvodnú plastiku sv. Jána Nepomuckého nahradila nová drevorezba.

Celkový rozpočet prestavby bol 87 537, 04,- EUR. Prešovský samosprávny kraj (PSK) podporil práce dotáciou vo výške 61 200,- EUR, zvyšok hradila farnosť.

Poďakovanie patrí tým poslancom PSK, ktorí podporili tento projekt, realizátorovi prestavby – firme BBA Group, Ing arch.  Jozefovi Figlárovi, ktorý mal stavebný dozor nad obnovou, Ing arch. Matúšovi Figlárovi, Ing. Ivete Bujnovej z Krajského pamiatkového úradu za jej ústretový prístup. Vďaka  patrí ďalším subdodávateľom za pomoc pri obnove, všetkým dobrodincom, ktorí finančne prispeli k tomu, aby sme ako farnosť pokryli výdavky spojené s obnovou kaplnky ako aj  rodine Gallikovej, ktorá býva v susedstve kaplnky a ktorá veľmi ochotne poskytovala vodu a elektriku.

30. októbra 2022 o 15:00 hod kaplnku slávnostne požehnal František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého po rekonštrukcii dokumentuje vysokú  úroveň stavebnej aktivity v Kežmarku na  prelome 18. a 19. storočia a je  dôstojným reprezentantom  drobnej  sakrálnej architektúry na Slovensku.

-------------------------

[1] Visitatio Ecclesiae Libere Regialis Civitatis Kesmarkiensis, 1754. ŠA LE, p-LE, Spišské biskupstvo, kanonické vizitácie 1751 – 1754

[2] „1758″: Késmárk: D. Mathias Podhoranski  patribus  nostris in aedificium  templi certa pecuniae summam asignavit, itemque  pro conservatione  et  ornatu statuae S Joannis Nepomuceni, quae ad  pontem erecta est, 60 Rh. Fl. Numeravit.“ AP fascv. 415, fol 169 -214, (Historia triennalis… priv. Hung… 1753 – 1756).“ KOVACS, Sandor: Documenta artis Paulinorum. 1.füzet, s.205

[3] (Pag.434.)1762:16, Maiii : Processio ad statuam S. Johanis Nep. Prima vice.).“ KOVACS, Sandor: Documenta artis Paulinorum. 1.füzet, s.201

[4] Visitatio Ecclesiae Libere Regialis Civitatis Kesmarkiensis, 1779, ŠA LE, p-LE, Spišské biskupstvo, kanonicke vizitacie 1777 – 1781, Archív RKFÚ Kežmarok, kanonická vizitácia z r. 1779, s.9

[5] Visitatio Canonica Parochialis Ecclesiae Libera Regialis Civitatis Kesmark, 1803. Archív RKFÚ Kežmarok, kanonická vizitácia z r.  1803, s. 18

[6] Visitatio Canonica Parochialis Ecclesiae Libera ac Regiique Civitatis Késmark per Illustrissimum ac Reverendissimum Dominum Josephum Bélik Episcopum Scepusiensem die 9. Augusti 1832 peracta. Archív RKFÚ Kežmarok, kanonická vizitácia z r. 1832, s.4
„Ipse Deus colitur, sanctis ponuntur honoris, sugestus tantum, ut nos iuvet esse pares“  v preklade:
„Sám Boh je uctievaný, svätí mu vzdávajú poctu, vzývajme/prosme ho teda, aby nám pomohol byť im rovnými/podobnými“
Za korekciu prepisu textu a preklad  ďakujeme p. Mgr. Et  Mgr Vladimírovi  Olejníkovi PhD.   Historikovi a vedúcemu archivárovi Spišskej diecézy.

[7] Za fotografie patrí  poďakovanie kunsthistorikovi  Múzea v Kežmarku Mgr. Marošovi Semančíkovi, historičke Dr. Nore Baráthovej   a vydavateľovi Jaroslavovi  Šlebodovi.

Kaplnka Kristovho pádu pod krížom

Stojí na rázcestí ciest vedúcich z Kežmarku do Spišskej Belej a Rakús.

Baroková kaplnka má podobu poschodovej stavby so štvorcovým pôdorysom. V prízemí sa nachádza miestnosť zaklenutá českou klenbou s tehlovou dlažbou. Vstupuje sa do nej cez kovové dvere s barokovou mrežou. Po stranách miestnosti sú výklenky a oproti dverám je  jednoduchá murovaná oltárna menza s výklenkom. Priestor je osvetlený len malým štvorcovým výrezom v dverách. Horné poschodie kaplnky otvorené do všetkých strán  arkádou je rovnako zaklenuté českou klenbou, pod  ktorou je umiestnená drevená baroková polychrómovaná plastika Krista padajúceho pod krížom.[1]

Fasáda kaplnky so skosenými  nárožnými hranami s fazetami je členená štukovými pilastrami po boku vstupného portálu, kedysi profilovanou rímsou pod strieškou prízemia a v hornej časti o čosi bohatšie profilovanou korunnou rímsou. Jednoduchá rímsa oddeľuje piliere od arkádových oblúkov. Šindľovú strechu zakončenú jednoduchou cibuľou završuje kovový dvojitý kríž.

História

Podľa kanonickej vizitácie z r.1803[2] nie je známe, kedy bola kaplnka postavená a  predchádzajúce vizitácie z r. 1754, 1779 sa o nej nezmieňujú.[3] Podľa vizitácie r. 1803 istý Mucsinsky – občan Krakova v r. 1791, venoval 5 zlatých na opravu Kaplnky Kristovho pádu pod Krížom, stojacej pri križovatke na Rakúsy. Objekt teda musel tu už dlhšiu dobu stáť.

Tá istá vizitácia ďalej uvádza, že 1. júna 1799 pre zachovanie kaplnky zanechala vdova po Michaelovi Hanszovi sumu 19 florénov a 40 grajciarov. Okrem drevenej sochy Krista nesúceho Kríž v hornej časti kaplnky, boli podľa vizitácie vo vnútri kaplnky maľované obrazy („vero icones  picta“)  Kladenia Krista do hrobu, Oplakávania, Bičovania, Bolestnej Márie, sv. Petra a Márie Magdalény. Miestnosť bola zabezpečená z vonkajšej strany kovovými dverami.

Zo spomenutej výzdoby kaplnky sa okrem sochy Krista padajúceho pod krížom nič nezachovalo…

Pri porovnaní fotografií kaplnky z 30. rokov 20. stor., 70. rokov 20. stor. a súčasného stavu (r. 2022) vidieť zvýšenie okolitého terénu, ktoré zapríčinila výstavba a opakovaná úprava blízkej cesty. Stratila sa tým pôvodná štíhlosť stavby. Zreteľný je úbytok profilácie rímsy nad prízemím kaplnky, kde dnes chýba aj šindľová strieška. Cibuľová strecha stratila prehnutie (konkávnu krivku) vo svojej dolnej stanovej časti.[4] Kaplnka bola opravovaná v r. 1993 a naposledy v r. 2021 kedy sa realizovala  generálna oprava vonkajších a vnútorných omietok, strešnej šindľovej krytiny kaplnky, v exteriéri bolo vybudované nové prístupové schodište a náležité odvodnenie (drenáž). Vnútri kaplnky bola objavená  a obnovená pôvodná baroková dlažba z tehál. Polovica z  celkového objemu výdavkov 37 000,- EUR bol hradená  z dotácie Prešovského samosprávneho kraja v rámci projektu  Podpora kultúrnych pamiatok UNESCO a národných kultúrnych pamiatok. Zvyšnú polovicu hradili veriaci farnosti.

28. 11. 2021 kaplnku požehnal František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku.

-------------------------

[1] Socha  bola v r. 1993  zreštaurovaná a v r 2021  znova  opravená  Jozefom Špakom.

[2] Visitatio Canonica Parochialis Ecclesiae Libera Regialis Civitatis Kesmark, 1803. Archív RKFÚ Kežmarok, kanonická vizitácia z r.  1803, s. 17,18

[3] Rovnako sa dosiaľ nenašla o nej  zmienka  v dokumentoch  rádu pavlínov ,  uložených v Univerzitnej  knižnici v Budapešti  ktoré  spracoval KOVÁCS, Sándor. Documenta artis Paulinorum. 1. füzet. A magyar rendtartomány monostorai, A-M. Az anyagot gyűjtötte: Gyéressy Béla. A bevezetést és az egyes fejezetek előszavát írta: Hervay Ferenc. Budapest, 1975

[4] Posledná oprava  v r 2021  prebehla pre objavením starších kvalitných fotografií, preto sa nebolo možné  zrealizovať obnovu profilácie rímsy prízemia a pôvodnej drevenej  striešky.

Hradná kaplnka sv. Kríža

Hradná kaplnka je najmladšou časťou Kežmarského hradu. Bola postavená v rokoch 1657 -1658 a vznikla prestavaním časti veže a severovýchodného obytného traktu. Jednoloďový priestor s panským oratóriom a troma poľami valenej klenby členia toskánske pilastre s preložkami. Bohatá štuková výzdoba s figurálnymi a rastlinnými motívmi, ktorá sa vyrovná špičkovým dielam talianskych majstrov zo západoslovenskej ranobarokovej produkcie, rámuje freskové polia. Vysoké priečelie kaplnky zdobí štít s rozoklaným segmentovým frontónom na pilastroch. Jeho siluetu zmäkčujú po bokoch volútové krídla. Jednoduché vysoké okno s polkruhovitým záklenkom akcentuje vstup do kaplnky. Plastická architektúra portálu tvorí stĺpovú edikulu s pilastrovými podložkami. Vrstvený rozoklaný frontón zdobí erbová kartuša. Kaplnku dal postaviť Štefan Thököly pre svoju katolícku manželku Máriu rodenú Gyulaffyovú, ktorá zomrela rok po dostavaní kaplnky a v r. 1660 bola pochovaná do krypty. Trojetážový drevený oltár, zaberajúci celé polygonálne ukončené presbytérium, patrí do skupiny tzv. fasádových oltárov, ktorých architektonická koncepcia vychádza zo schémy triumfálneho oblúka (Triumphbogenaltar). Tento typ, aktuálny najmä v Poľsku, bol ovplyvnený talianskymi vzormi z r.1625 od Giovaniho Battistu Montanu. Výrazné vertikálne členenie vychádza z architektonickej koncepcie založenej na redukcii základného modulu a jeho opakovanom používaní formou aditívneho nadstavovania. Bohatá figurálna výzdoba (25 postáv), zachytávajúca spasenie človeka prostredníctvom Kristovho umučenia, je dielom dvoch neznámych autorov – Majstra Premenenia s typicky ostrou rezbou a jeho menej zručného spolupracovníka – Majstra anjelských karyatíd. Majster karyatíd sa neskôr podieľal na výzdobe Mariánskeho kostola (kazateľnica, veko krstiteľnice) a z jeho rúk pochádzajú sochy sv. Jána Evanjelistu a Bolestnej Márie zo severnej predsiene farského kostola, ako aj Mária Magdaléna z hlavného oltára sv. Kríža. Ornamentálna výzdoba je redukovaná na minimum a nahradená výrazným architektonickým článkovaním. Mobiliár kaplnky tvorený oltárom a kazateľnicou predstavuje so štukovou a freskovou výzdobou klenby štýlovo čistý ranobarokový interiér. Ten bol pôvodne doplnený organom, ktorý spolu so zvonmi kaplnky po konfiškácii Thökölyovského majetku odviezli do Levoče. Kaplnka bola renovovaná v r. 1865 – 1866 z prostriedkov kežmarského mešťana Adolfa von Wildburga. Podieľal sa na nej Gustav Adolf Weiß, ktorý neskôr reštauroval aj hlavný oltár sv. Kríža v bazilike. Posledná rekonštrukcia kaplnky sa uskutočnila pri generálnej obnove hradu, ktorá bola ukončená v r. 1985.
V správe Rímskokatolíckej cirkvi bola kaplnka od roku 1745 do r. 1954. Odvtedy sa k bohoslužobným účelom nepoužíva. Prístupná je v rámci prehliadky hradného múzea.

Zvonica

Pred Kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža – zvonica, ktorá je považovaná za najkrajšiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Podľa kežmarského historika Christiána Genersicha sú záznamy o stavbe zvonice už v r. 1515-1516. Nie je však jasné, či sa nejedná o kostolnú vežu, pretože aj v nej boli umiestnené zvony. Svedčia o tom dnes zamurované neskorogotické sedlovo-záclonkové otvory, ktoré sa nachádzali medzi dvoma kordónovými rímsami. V r. 1521 postihol mesto rozsiahly požiar, ktorý zničil aj zvony. V r. 1525 za richtára Vavrinca Lányho bola postavená kostolná a zvonová veža a odliate zvony. Na lešenie a vytiahnutie zvonov bola uzavretá zmluva s Jurajom Omeszom zo Spišskej Belej. V r. 1558 poškodil zvonicu požiar, pri ktorom zhorela strecha kostola a časť mesta. Podľa chronostichu na južnej strane zvonice sa v prácach pokračovalo v r. 1586. Genersich uvádza výdavky na stavbu v r. 1590. Autorom záverečných úprav zvonice bol kežmarský staviteľ Ulrich Materer spolu s Hansom Steinmetzom . Zvonicu dokončili až v r. 1591, o čom svedči nápis v sgrafitovej výzdobe na severnej strane ANNO MDXCI XVIII.SEPTEM signovaný iniciálkami H.B. Monogramista H.B. sa v literatúre stotožňuje s Hansom Brichenzweygom (Brichenzweÿg) z Kežmarku.

Kompaktná budova s takmer štvorcovou základňou má výšku 18 metrov. Spodná časť presahujúca polovicu výšky stavby je užšia. Plné steny prerušujú len na južnej strane dve úzke štrbinové strieľne, dávajúce stavbe fortifikačný charakter. Do veže sa vstupuje z východnej strany, cez schodisko, vyššie položeným jednoduchým vstupom. Prízemie (resp. zvýšený suterén) je zaklenutý valenou klenbou. Mierne rozšírená horná časť, začína oblúčikovitým vlysom s kamennými konzolami. Na troch stranách veľké arkádové zvukové okná ktoré sú delené kamennými stĺpmi so skosenými hranami a jednoduchými hlavicami. Na juhu a severe sú arkády trojité, na východnej strane je arkáda dvojitá. Zvonicu ukončuje ju štítková atika. Jednoduchú hranolovitú hmotu zvonice výrazne oživuje sgrafitová výzdoba na sivom preškrabávanom základe. Kým na prízemí sa obmedzuje len na iluzívne nárožné sgrafitové kvádrovanie, v hornej časti sa naplno rozvíja. Výzdobu okolo arkád predstavujú vztýčené volúty a úseky kanelovaných pilastrov po stranách. Pod arkádami prebieha parapetná sgrafitová rímsa s lupeňovým a listovým ornamentom a supraport nad arkádou zdobí motív oproti sebe ležiacich štylizovaných delfínov oddelených v strede rozetou (resp. dvojitým kvetom), ktoré sa zahryzávajú do okrajových gulí. Pod korunnou rímsou prebieha sgrafitový vlys v podobe jedenástich arkádových oblúkov s imitáciou pilastrov a so štylizovanými rastlinnými motívmi vo výplní arkád. V strednom poli na severnej strane sa nachádzajú iniciály HB. Taktiež štítková atika je zdobená vegetatívnymi motívmi okrem stredných hranolov, ktoré nesú erby. Na najexponovanejšej južnej strane je to dvojhlavý orol s korunou a štítkom na prsiach, na východnom priečelí erb Uhorska a na severe mestský erb. Tieto znaky cielene proklamovali odpor voči rodine Thököly a prihlásenie sa Kežmarku ako slobodného kráľovského mesta k Uhorskému kráľovstvu a predovšetkým k Svätej rímskej ríši. V prednej časti zvonice je nápis: Ignea ContIgerat Librae soL LVCIDVs astra, hoC aVtor qVanDo ContIVaVit opVs ( jasné slnko sa dotýkalo ohnivých hviezd Váh, keď autor pokračoval na tomto diele). Na severnej strane je nápis ANNO MDXCI. XVIII.SEPTEM (18.septembra 1591). Sgrafitová výzdoba mala podľa tradície zlatý podklad, preto zvonicu nazývali aj „Zlatou vežou“. Opakované rekonštrukcie zničili akékoľvek stopy po pozlátení. Je možné, že prívlastok zlatá mala len podľa zlatistej farby fasády, ako sa domnieva historička umenia Zuzana Čovanová Janošíková. Zmenil sa čiastočne aj výzor veže. Zvýšením terénu a zamurovaním vstupu do prízemnej miestnosti zo severnej strany vznikla legenda o tajnej komnate. Dnes je prístupná cez prevalenú klenbu pod vstupnou časťou. Vchod do zvonovej časti veže bol voľakedy umiestnený asi o 2 metre vyššie nad dnešným a vchádzalo sa cez vonkajšie drevené schodisko, tak ako to vidíme na zvonici v neďalekých Strážkach. Počas stáročí sa menilo aj umiestnenie žľabového odtoku zo strechy. Na začiatku 20 stor. viedol priamo cez strednú časť južného priečelia. Pri reštaurovaní v r. 1921 ho presunuli naspäť na západnú stenu. Pochybnosti môžeme mať aj o presnosti pôvodného tvaru atiky predovšetkým volút, keďže na fotografie a kresby zo začiatku 20 stor. zachycujú zvonicu s rozpadnutou atikou v havarijnom stave. Počas 20. stor. bola zvonica opravená v r. 1921, 1954, 1963-1964, 1999. Posledné reštaurovanie sa uskutočnilo v r. 2021 s nákladom vo výške 410 404 eur a 10. decembra 2021 bola slávnostne zvonica požehnaná spišským diecéznym administrátorom Mons. Jánom Kubošom, bývalým kežmarským farárom. Zlatistý nádych vrchnej omietky má pripomínať jej niekdajší prívlastok „Zlatá veža“.

Zvony

Pozoruhodnosťou kežmarskej zvonice je fakt, že kým budova zvonice je od svojho vzniku vo vlastníctve mesta Kežmarok, samotné zvony patria rímskokatolíckej cirkvi. 

Vo vnútri zvonice na drevenej zvonovej konštrukcii sú dnes zavesené tri zvony. Najväčší zvon „Campana Maxima“ pochádza z r. 1525 a je významnou zvonolejárskou národnokultúrnou pamiatkou z prelomu stredoveku a novoveku. S priemerom 175 cm a hmotnosťou 4300 kg je piatym najväčším zvonom na Slovensku. Ladenie má c1. Visí v strednej časti na drevenej trojpoľovej zvonovej stolici. Koruna zvona má šesť ramien. Pod príklopom prebieha latinský nápis v majuskule: FVSA * SVM * XVII * AVGVSTI * [IHVS?] * ANNO * A * CHRISTO * NATO * MDXXV * IN * VSVM * CIVITATIS * KEZMAGK *. Delený je heraldickou ľaliou. Pod nápisovou páskou na južnej strane zvona je vyobrazený erb mesta Kežmarok a reliéf Boha Všemohúceho. Na severnej strane zvona sa nachádza reliéf Panny Márie s Ježiškom. Zvon bol v minulosti neodborne prevŕtaný kvôli pevnejšiemu zaveseniu a zrejme už niekoľko desaťročí mal na dvoch miestach praskliny smerujúce od dolného okraja k vencu, pričom väčšia mala dĺžku cez 20 cm. V r. 2016 so súhlasom a pod dohľadom Pamiatkového úradu SR boli obe praskliny opravené zvarením spoločnosťou Glockens Schweißwerk Lachenmeyer GmbH & Co.KG v Nördlingene v Bavorsku, ktorá má kvalifikáciu na zváranie historických zvonov. Kvôli prevozu zvona museli byť prechodne odstránené piliere na severnej arkáde. Po tejto oprave má kežmarská Campana Maxima opäť plný zvuk. 

Do r. 1982 sa vo veži nachádzal zvon, ktorý bol zadovážený v r. 1802. Bol však natoľko poškodený, že na jeho miesto nastúpil v r. 1983 nový zvon z dielne pani Laetitie Dytrychovej v Brodku u Přerova. Jej prácou je aj tretí zvon z r. 1982, ktorý bol osadený na dovtedy prázdne miesto. Väčší zvon o hmotnosti 1160 kg je naladený na e1. Nachádza sa na ňom nápis A SLOVO SA TELOM STALO A PREBÝVALO MEDZI NAMI ULIATY V JUBILEJNOM ROKU 1983 MÁRIA * 1950 ROKOV OD VYKÚPENIA. Ozdobený je reliéfom znaku kríža a srdca, holubičky – znak Sv. Ducha, kartušou autorky zvona Laetitie Dytrychovej a vetvičkou tuje. 

Menší zvon o hmotnosti 850 kg má ladenie g1. Nesie text: HĽA JA POŠLEM SVOJHO ANJELA A PRIPRAVÍ PREDO MNOU CESTU * SV. MICHAL ARCHANJEL POMÁHAJ ĽUDU BOŽIEMU * KEŽMAROK ROKU PÁNA 1982 * SV. JOZEF OCHRANCA CIRKVI ORODUJ ZA NÁS *. Doplnený je reliéfmi sv. Michala, sv. Jozefa, kartušou autorky a vetvičkou tuje. Zvony boli slávnostne vysvätené vdp. Vikárom Štefanom Garajom 11. septembra 1983. 

Kým na veľkom zvone sa zvoní ručne pri slávnostných príležitostiach, oba nové zvony museli byť v r. 2019 pre nedostatok zvonárov prestavené na elektrické ovládanie. 

Na zvonovej lavici je ako výzva do budúcnosti miesto ešte pre jeden menší zvon, ktorý by pri slávnostnom zvonení harmonicky doplnil zvuk troch väčších…

MUDr. Jaroslav Grochola, 2014, úprava január 2022