Ostatné sakrálne stavby

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri textilnej továrni Tatraľan a bývalom mýte. Bola postavená polovici 18. storočia. V prameňoch je spomínaná v r. 1758. Do nedávneho odcudzenia sa v nej nachádzala socha sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 17. storočia.

12 2

Kaplnka Kristovho pádu pod krížom

15 2

Nachádza sa na križovatke ciest na Strážky a Rakúsy. Pochádza z roku 1792 a bola postavená z darov veriacich, predovšetkým krakovského mešťana Muscinszkého. Kaplnka bola zvnútra vyzdobená maľbami Bolestnej Panny Márie, Bičovaného Krista, adorujúcich anjelov a sv. Petra. V hornej časti kaplnky je socha Krista padajúceho pod krížom.

13 2

Hradná kaplnka sv. Kríža

16 2
14 2

Hradná kaplnka je najmladšou časťou Kežmarského hradu. Bola postavená v rokoch 1657 -1658 a vznikla prestavaním časti veže a severovýchodného obytného traktu. Jednoloďový priestor s panským oratóriom a troma poľami valenej klenby členia toskánske pilastre s preložkami. Bohatá štuková výzdoba s figurálnymi a rastlinnými motívmi, ktorá sa vyrovná špičkovým dielam talianskych majstrov zo západoslovenskej ranobarokovej produkcie, rámuje freskové polia. Vysoké priečelie kaplnky zdobí štít s rozoklaným segmentovým frontónom na pilastroch. Jeho siluetu zmäkčujú po bokoch volútové krídla. Jednoduché vysoké okno s polkruhovitým záklenkom akcentuje vstup do kaplnky. Plastická architektúra portálu tvorí stĺpovú edikulu s pilastrovými podložkami. Vrstvený rozoklaný frontón zdobí erbová kartuša. Kaplnku dal postaviť Štefan Thököly pre svoju katolícku manželku Máriu rodenú Gyulaffyovú, ktorá zomrela rok po dostavaní kaplnky a v r. 1660 bola pochovaná do krypty. Trojetážový drevený oltár, zaberajúci celé polygonálne ukončené presbytérium, patrí do skupiny tzv. fasádových oltárov, ktorých architektonická koncepcia vychádza zo schémy triumfálneho oblúka (Triumphbogenaltar). Tento typ, aktuálny najmä v Poľsku, bol ovplyvnený talianskymi vzormi z r.1625 od Giovaniho Battistu Montanu. Výrazné vertikálne členenie vychádza z architektonickej koncepcie založenej na redukcii základného modulu a jeho opakovanom používaní formou aditívneho nadstavovania. Bohatá figurálna výzdoba (25 postáv), zachytávajúca spasenie človeka prostredníctvom Kristovho umučenia, je dielom dvoch neznámych autorov – Majstra Premenenia s typicky ostrou rezbou a jeho menej zručného spolupracovníka – Majstra anjelských karyatíd. Majster karyatíd sa neskôr podieľal na výzdobe Mariánskeho kostola (kazateľnica, veko krstiteľnice) a z jeho rúk pochádzajú sochy sv. Jána Evanjelistu a Bolestnej Márie zo severnej predsiene farského kostola, ako aj Mária Magdaléna z hlavného oltára sv. Kríža. Ornamentálna výzdoba je redukovaná na minimum a nahradená výrazným architektonickým článkovaním. Mobiliár kaplnky tvorený oltárom a kazateľnicou predstavuje so štukovou a freskovou výzdobou klenby štýlovo čistý ranobarokový interiér. Ten bol pôvodne doplnený organom, ktorý spolu so zvonmi kaplnky po konfiškácii Thökölyovského majetku odviezli do Levoče. Kaplnka bola renovovaná v r. 1865 – 1866 z prostriedkov kežmarského mešťana Adolfa von Wildburga. Podieľal sa na nej Gustav Adolf Weiß, ktorý neskôr reštauroval aj hlavný oltár sv. Kríža v bazilike. Posledná rekonštrukcia kaplnky sa uskutočnila pri generálnej obnove hradu, ktorá bola ukončená v r. 1985.
V správe Rímskokatolíckej cirkvi bola kaplnka od roku 1745 do r. 1954. Odvtedy sa k bohoslužobným účelom nepoužíva. Prístupná je v rámci prehliadky hradného múzea.

Zvonica

20

Vedľa Baziliky sv. Kríža je samostatne stojaca veža – zvonica, ktorá je považovaná za najkrajšiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Podľa kežmarského historika Christiána Genersicha ju začali stavať r. 1525. Jej autorom bol kežmarský staviteľ Ulrich Materer a podieľal sa na nej murár Hans Steinmetz. Dokončili ju až v r. 1591, o čom svedčia sgrafitá signované iniciálkami H. B. Hranolovitá bloková stavba s takmer štvorcovým pôdorysom má výšku 18 metrov. Spodná časť je trochu užšia s dvoma štrbinovými strieľňami. Jej zvýšený suterén je zaklenutý valenou klenbou. Horná časť, o niečo širšia, spočíva na konzolovitom vlyse. Má zvukové arkády, ktoré sú na juhu a severe trojité a na východe dvojité. Ukončuje ju štítková atika. Na rohoch zvonice je kvádrové sgrafito. Bohatšie sgrafito je okolo arkád delených stĺpmi so zošikmenými hlavicami. Pod arkádami je parapetná sgrafitová rímsa, nad arkádou supraport s motívmi proti sebe ležiacich štylizovaných delfínov. Pod atikou je sgrafitový vlys so štylizovanými rastlinnými motívmi. Atika je zdobená mestským rakúskym a uhorským erbom. V prednej časti zvonice je nápis: Ignea ContIgerat LIbrae soL LVCIDVs astra, hoC aVtor qVanDo ContIVaVit opVs (jasné slnko zakrylo ohnivé hviezdy Váh, keď autor pracoval na tomto diele). Na severnej strane je nápis ANNO MDXCI. XVIII.SEPTEM (18. septembra 1591). Sgrafitová výzdoba mala podľa tradície zlatý podklad, preto ju nazývali „zlatou vežou“. (Obdobne bola pozlátená aj sgrafitová výzdoba kežmarského hradu a je škoda, že sa z nej zachovali len nepatrné zvyšky.) Zvonica bola opakovane reštaurovaná v r. 1921, 1954, 1963 – 64 a naposledy v r. 1999.

Zvony

Vo vnútri zvonice na drevenej zvonovej konštrukcii sú zavesené tri zvony. Najväčší s priemerom 175 cm pochádza z r.1525. Ladenie je C1, nie však čisté, nakoľko na jednej strane je asi 21 cm dlhá trhlina. Na zvone sa nachádzajú tri emblémy: väčší – erb mesta, malé – Panna Mária s Ježiškom a jedna postava ťažko identifikovateľná. Text v hornej časti je * RD * MGR * FUSA * SUM * ?V?I * APOS?UIT ?? URUS * ANNO * A * CHRISTO * NATO * MDXXV * IN * USUM * CIVITATIS *.

Do roku 1982 sa vo veži nachádzal zvon pochádzajúci z. r. 1802, bol však tak poškodený, že na jeho miesto nastúpil v r. 1983 nový zvon pochádzajúci z dielne pani Laetitie Dytrychovej z Brodku u Přerova. Z jej dielne pochádza aj tretí zvon z r. 1982, ktorý bol osadený na dovtedy prázdne miesto. Väčší zvon o hmotnosti 1160 kg je naladený na E. Nachádza sa na ňom nápis *A SLOVO SA TELOM STALO A PREBÝVALO MEDZI NAMI * ULIATY V JUBILEJNOM ROKU 1983 * MÁRIA * 1950 ROKOV OD VYKÚPENIA *, ozdobený je reliéfom znaku kríža a srdca, holubičky – znak Sv. Ducha, kartušou autorky zvona Laetitie Dytrychovej a vetvičkou tuje.

Menší zvon o hmotnosti 850 kg má ladenie G1. Má text: * HĽA JA POŠLEM SVOJHO ANJELA A PRIPRAVÍ PREDO MNOU CESTU * SV. MICHAL ARCHANJEL POMÁHAJ ĽUDU BOŽIEMU * KEŽMAROK ROKU PÁNA 1982 * SV. JOZEF, OCHRANCA CIRKVI, ORODUJ ZA NÁS * doplnený reliéfmi sv. Michala, sv. Jozefa, kartušou autorky a vetvičkou tuje.

Zvony boli slávnostne vysvätené vdp. vikárom Štefanom Garajom 11. septembra 1983. Zvony patria Rímskokatolíckej cirkvi, budova zvonice je vlastníctvom mesta Kežmarok.