Ostatné sakrálne stavby

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri textilnej továrni Tatraľan a bývalom mýte. Bola postavená polovici 18. storočia. V prameňoch je spomínaná v r. 1758. Do nedávneho odcudzenia sa v nej nachádzala socha sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 17. storočia.

Kaplnka Kristovho pádu pod krížom

Nachádza sa na križovatke ciest na Strážky a Rakúsy. Pochádza z roku 1792 a bola postavená z darov veriacich, predovšetkým krakovského mešťana Muscinszkého. Kaplnka bola zvnútra vyzdobená maľbami Bolestnej Panny Márie, Bičovaného Krista, adorujúcich anjelov a sv. Petra. V hornej časti kaplnky je socha Krista padajúceho pod krížom. V roku 2021 prebehla rozsiahla sanácia tejto kaplnky v celkovom objeme 37 000,- EUR. Polovicu nákladov získala farnosť Kežmarok z dotácie Prešovského samosprávneho kraja. Zvyšnú polovicu hradili veriaci farnosti. 28. 11. 2021 kaplnku požehnal František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku.

Hradná kaplnka sv. Kríža

Hradná kaplnka je najmladšou časťou Kežmarského hradu. Bola postavená v rokoch 1657 -1658 a vznikla prestavaním časti veže a severovýchodného obytného traktu. Jednoloďový priestor s panským oratóriom a troma poľami valenej klenby členia toskánske pilastre s preložkami. Bohatá štuková výzdoba s figurálnymi a rastlinnými motívmi, ktorá sa vyrovná špičkovým dielam talianskych majstrov zo západoslovenskej ranobarokovej produkcie, rámuje freskové polia. Vysoké priečelie kaplnky zdobí štít s rozoklaným segmentovým frontónom na pilastroch. Jeho siluetu zmäkčujú po bokoch volútové krídla. Jednoduché vysoké okno s polkruhovitým záklenkom akcentuje vstup do kaplnky. Plastická architektúra portálu tvorí stĺpovú edikulu s pilastrovými podložkami. Vrstvený rozoklaný frontón zdobí erbová kartuša. Kaplnku dal postaviť Štefan Thököly pre svoju katolícku manželku Máriu rodenú Gyulaffyovú, ktorá zomrela rok po dostavaní kaplnky a v r. 1660 bola pochovaná do krypty. Trojetážový drevený oltár, zaberajúci celé polygonálne ukončené presbytérium, patrí do skupiny tzv. fasádových oltárov, ktorých architektonická koncepcia vychádza zo schémy triumfálneho oblúka (Triumphbogenaltar). Tento typ, aktuálny najmä v Poľsku, bol ovplyvnený talianskymi vzormi z r.1625 od Giovaniho Battistu Montanu. Výrazné vertikálne členenie vychádza z architektonickej koncepcie založenej na redukcii základného modulu a jeho opakovanom používaní formou aditívneho nadstavovania. Bohatá figurálna výzdoba (25 postáv), zachytávajúca spasenie človeka prostredníctvom Kristovho umučenia, je dielom dvoch neznámych autorov – Majstra Premenenia s typicky ostrou rezbou a jeho menej zručného spolupracovníka – Majstra anjelských karyatíd. Majster karyatíd sa neskôr podieľal na výzdobe Mariánskeho kostola (kazateľnica, veko krstiteľnice) a z jeho rúk pochádzajú sochy sv. Jána Evanjelistu a Bolestnej Márie zo severnej predsiene farského kostola, ako aj Mária Magdaléna z hlavného oltára sv. Kríža. Ornamentálna výzdoba je redukovaná na minimum a nahradená výrazným architektonickým článkovaním. Mobiliár kaplnky tvorený oltárom a kazateľnicou predstavuje so štukovou a freskovou výzdobou klenby štýlovo čistý ranobarokový interiér. Ten bol pôvodne doplnený organom, ktorý spolu so zvonmi kaplnky po konfiškácii Thökölyovského majetku odviezli do Levoče. Kaplnka bola renovovaná v r. 1865 – 1866 z prostriedkov kežmarského mešťana Adolfa von Wildburga. Podieľal sa na nej Gustav Adolf Weiß, ktorý neskôr reštauroval aj hlavný oltár sv. Kríža v bazilike. Posledná rekonštrukcia kaplnky sa uskutočnila pri generálnej obnove hradu, ktorá bola ukončená v r. 1985.
V správe Rímskokatolíckej cirkvi bola kaplnka od roku 1745 do r. 1954. Odvtedy sa k bohoslužobným účelom nepoužíva. Prístupná je v rámci prehliadky hradného múzea.

Zvonica

20

Pred Kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža – zvonica, ktorá je považovaná za najkrajšiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Podľa kežmarského historika Christiána Genersicha sú záznamy o stavbe zvonice už v r. 1515-1516. Nie je však jasné, či sa nejedná o kostolnú vežu, pretože aj v nej boli umiestnené zvony. Svedčia o tom dnes zamurované neskorogotické sedlovo-záclonkové otvory, ktoré sa nachádzali medzi dvoma kordónovými rímsami. V r. 1521 postihol mesto rozsiahly požiar, ktorý zničil aj zvony. V r. 1525 za richtára Vavrinca Lányho bola postavená kostolná a zvonová veža a odliate zvony. Na lešenie a vytiahnutie zvonov bola uzavretá zmluva s Jurajom Omeszom zo Spišskej Belej. V r. 1558 poškodil zvonicu požiar, pri ktorom zhorela strecha kostola a časť mesta. Podľa chronostichu na južnej strane zvonice sa v prácach pokračovalo v r. 1586. Genersich uvádza výdavky na stavbu v r. 1590. Autorom záverečných úprav zvonice bol kežmarský staviteľ Ulrich Materer spolu s Hansom Steinmetzom . Zvonicu dokončili až v r. 1591, o čom svedči nápis v sgrafitovej výzdobe na severnej strane ANNO MDXCI XVIII.SEPTEM signovaný iniciálkami H.B. Monogramista H.B. sa v literatúre stotožňuje s Hansom Brichenzweygom (Brichenzweÿg) z Kežmarku.

Kompaktná budova s takmer štvorcovou základňou má výšku 18 metrov. Spodná časť presahujúca polovicu výšky stavby je užšia. Plné steny prerušujú len na južnej strane dve úzke štrbinové strieľne, dávajúce stavbe fortifikačný charakter. Do veže sa vstupuje z východnej strany, cez schodisko, vyššie položeným jednoduchým vstupom. Prízemie (resp. zvýšený suterén) je zaklenutý valenou klenbou. Mierne rozšírená horná časť, začína oblúčikovitým vlysom s kamennými konzolami. Na troch stranách veľké arkádové zvukové okná ktoré sú delené kamennými stĺpmi so skosenými hranami a jednoduchými hlavicami. Na juhu a severe sú arkády trojité, na východnej strane je arkáda dvojitá. Zvonicu ukončuje ju štítková atika. Jednoduchú hranolovitú hmotu zvonice výrazne oživuje sgrafitová výzdoba na sivom preškrabávanom základe. Kým na prízemí sa obmedzuje len na iluzívne nárožné sgrafitové kvádrovanie, v hornej časti sa naplno rozvíja. Výzdobu okolo arkád predstavujú vztýčené volúty a úseky kanelovaných pilastrov po stranách. Pod arkádami prebieha parapetná sgrafitová rímsa s lupeňovým a listovým ornamentom a supraport nad arkádou zdobí motív oproti sebe ležiacich štylizovaných delfínov oddelených v strede rozetou (resp. dvojitým kvetom), ktoré sa zahryzávajú do okrajových gulí. Pod korunnou rímsou prebieha sgrafitový vlys v podobe jedenástich arkádových oblúkov s imitáciou pilastrov a so štylizovanými rastlinnými motívmi vo výplní arkád. V strednom poli na severnej strane sa nachádzajú iniciály HB. Taktiež štítková atika je zdobená vegetatívnymi motívmi okrem stredných hranolov, ktoré nesú erby. Na najexponovanejšej južnej strane je to dvojhlavý orol s korunou a štítkom na prsiach, na východnom priečelí erb Uhorska a na severe mestský erb. Tieto znaky cielene proklamovali odpor voči rodine Thököly a prihlásenie sa Kežmarku ako slobodného kráľovského mesta k Uhorskému kráľovstvu a predovšetkým k Svätej rímskej ríši. V prednej časti zvonice je nápis: Ignea ContIgerat Librae soL LVCIDVs astra, hoC aVtor qVanDo ContIVaVit opVs ( jasné slnko sa dotýkalo ohnivých hviezd Váh, keď autor pokračoval na tomto diele). Na severnej strane je nápis ANNO MDXCI. XVIII.SEPTEM (18.septembra 1591). Sgrafitová výzdoba mala podľa tradície zlatý podklad, preto zvonicu nazývali aj „Zlatou vežou“. Opakované rekonštrukcie zničili akékoľvek stopy po pozlátení. Je možné, že prívlastok zlatá mala len podľa zlatistej farby fasády, ako sa domnieva historička umenia Zuzana Čovanová Janošíková. Zmenil sa čiastočne aj výzor veže. Zvýšením terénu a zamurovaním vstupu do prízemnej miestnosti zo severnej strany vznikla legenda o tajnej komnate. Dnes je prístupná cez prevalenú klenbu pod vstupnou časťou. Vchod do zvonovej časti veže bol voľakedy umiestnený asi o 2 metre vyššie nad dnešným a vchádzalo sa cez vonkajšie drevené schodisko, tak ako to vidíme na zvonici v neďalekých Strážkach. Počas stáročí sa menilo aj umiestnenie žľabového odtoku zo strechy. Na začiatku 20 stor. viedol priamo cez strednú časť južného priečelia. Pri reštaurovaní v r. 1921 ho presunuli naspäť na západnú stenu. Pochybnosti môžeme mať aj o presnosti pôvodného tvaru atiky predovšetkým volút, keďže na fotografie a kresby zo začiatku 20 stor. zachycujú zvonicu s rozpadnutou atikou v havarijnom stave. Počas 20. stor. bola zvonica opravená v r. 1921, 1954, 1963-1964, 1999. Posledné reštaurovanie sa uskutočnilo v r. 2021 s nákladom vo výške 410 404 eur a 10. decembra 2021 bola slávnostne zvonica požehnaná spišským diecéznym administrátorom Mons. Jánom Kubošom, bývalým kežmarským farárom. Zlatistý nádych vrchnej omietky má pripomínať jej niekdajší prívlastok „Zlatá veža“.

Zvony

Pozoruhodnosťou kežmarskej zvonice je fakt, že kým budova zvonice je od svojho vzniku vo vlastníctve mesta Kežmarok, samotné zvony patria rímskokatolíckej cirkvi. 

Vo vnútri zvonice na drevenej zvonovej konštrukcii sú dnes zavesené tri zvony. Najväčší zvon „Campana Maxima“ pochádza z r. 1525 a je významnou zvonolejárskou národnokultúrnou pamiatkou z prelomu stredoveku a novoveku. S priemerom 175 cm a hmotnosťou 4300 kg je piatym najväčším zvonom na Slovensku. Ladenie má c1. Visí v strednej časti na drevenej trojpoľovej zvonovej stolici. Koruna zvona má šesť ramien. Pod príklopom prebieha latinský nápis v majuskule: FVSA * SVM * XVII * AVGVSTI * [IHVS?] * ANNO * A * CHRISTO * NATO * MDXXV * IN * VSVM * CIVITATIS * KEZMAGK *. Delený je heraldickou ľaliou. Pod nápisovou páskou na južnej strane zvona je vyobrazený erb mesta Kežmarok a reliéf Boha Všemohúceho. Na severnej strane zvona sa nachádza reliéf Panny Márie s Ježiškom. Zvon bol v minulosti neodborne prevŕtaný kvôli pevnejšiemu zaveseniu a zrejme už niekoľko desaťročí mal na dvoch miestach praskliny smerujúce od dolného okraja k vencu, pričom väčšia mala dĺžku cez 20 cm. V r. 2016 so súhlasom a pod dohľadom Pamiatkového úradu SR boli obe praskliny opravené zvarením spoločnosťou Glockens Schweißwerk Lachenmeyer GmbH & Co.KG v Nördlingene v Bavorsku, ktorá má kvalifikáciu na zváranie historických zvonov. Kvôli prevozu zvona museli byť prechodne odstránené piliere na severnej arkáde. Po tejto oprave má kežmarská Campana Maxima opäť plný zvuk. 

Do r. 1982 sa vo veži nachádzal zvon, ktorý bol zadovážený v r. 1802. Bol však natoľko poškodený, že na jeho miesto nastúpil v r. 1983 nový zvon z dielne pani Laetitie Dytrychovej v Brodku u Přerova. Jej prácou je aj tretí zvon z r. 1982, ktorý bol osadený na dovtedy prázdne miesto. Väčší zvon o hmotnosti 1160 kg je naladený na e1. Nachádza sa na ňom nápis A SLOVO SA TELOM STALO A PREBÝVALO MEDZI NAMI ULIATY V JUBILEJNOM ROKU 1983 MÁRIA * 1950 ROKOV OD VYKÚPENIA. Ozdobený je reliéfom znaku kríža a srdca, holubičky – znak Sv. Ducha, kartušou autorky zvona Laetitie Dytrychovej a vetvičkou tuje. 

Menší zvon o hmotnosti 850 kg má ladenie g1. Nesie text: HĽA JA POŠLEM SVOJHO ANJELA A PRIPRAVÍ PREDO MNOU CESTU * SV. MICHAL ARCHANJEL POMÁHAJ ĽUDU BOŽIEMU * KEŽMAROK ROKU PÁNA 1982 * SV. JOZEF OCHRANCA CIRKVI ORODUJ ZA NÁS *. Doplnený je reliéfmi sv. Michala, sv. Jozefa, kartušou autorky a vetvičkou tuje. Zvony boli slávnostne vysvätené vdp. Vikárom Štefanom Garajom 11. septembra 1983. 

Kým na veľkom zvone sa zvoní ručne pri slávnostných príležitostiach, oba nové zvony museli byť v r. 2019 pre nedostatok zvonárov prestavené na elektrické ovládanie. 

Na zvonovej lavici je ako výzva do budúcnosti miesto ešte pre jeden menší zvon, ktorý by pri slávnostnom zvonení harmonicky doplnil zvuk troch väčších…

MUDr. Jaroslav Grochola, 2014, úprava január 2022