Význam troch požehnaných olejov

Ponúkame Vám sumár katechéz, v ktorých počas svätých omší v tomto týždni vysvetľujeme význam jednotlivých požehnaných olejov a ich použitie v liturgii Cirkvi.

OLEJ KRSTENCOV

Pri krste sa používa čistý olivový olej. Pomazanie sa dáva pred samotným krstom na hruď dieťaťa. Je to z dôvodu dvojitej symboliky. 1. Ako v bežnom živote má olej liečivé a hojivé účinky a človek sa potom cíti silnejší, tak krstom sa nám odpúšťa dedičný hriech a všetky hriechy, tzn. naša duša je „zahojená“ po hriechoch Kristovou milosťou. 2. V staroveku sa zvykli zápasníci natrieť olejom, aby boli šmykľaví a protivník ich nemohol chytiť. Pomazanie olejom pri krste sa dáva po modlitbe, ktorá sa nazýva exorcizmus. V nej kňaz s vystretými rukami nad dieťaťom prosí Pána Boha, aby zbavil dieťa dedičného hriechu a chránil ho pred hriechom a útokmi zlého ducha. Inými slovami prosí, aby pôsobením Božej milosti bol pokrstený človek „šmykľavý“ a diabol ho nemohol chytiť.

Kresťania sú istým spôsobom takí Boží zápasníci. Sme pomazaní svätým olejom, aby sme v tomto svete bojovali za pravdu, spravodlivosť a lásku. Svätý Pavol na konci svojho života hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2 Tim 4, 7)

Chcem pripomenúť, že v Svätom písme hebrejské slovo „Mesiáš“ doslova znamená „Pomazaný“. Grécky preklad slova „Pomazaný“ je „Kristus“. Vieme, že všetko sú to tituly Pána Ježiša. Je to preto, že v Starom zákone bol predovšetkým kráľ a kňaz uvedený do úradu pomazaním olejom na hlavu. Odporúčam prečítať 16. kapitolu Prvej knihy Samuelovej o pomazaní Dávida za kráľa. Je to veľmi poučný príbeh. Olej je teda aj symbolom pôsobenia Božieho Ducha, ktorého sme dostali pri sviatosti krstu.

Nádherný je žalm 133, kde sa píše: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.“ Áron bol prvým kňazom Starého zákona, ktorého na Pánov príkaz vysvätil jeho brat Mojžiš. Súčasťou jeho uvedenia do úradu kňaza bolo aj pomazanie olejom. Žalmista k vznešenej a svätej službe kňaza prirovnáva to, keď spoločenstvo (bratia) žije vo vzájomnej harmónii. Nech aj naše rodiny sú pomazané a naplnené Božím Duchom pokoja, lásky a svornosti.

OLEJ CHORÝCH

Už ľudia dávnych čias si veľmi cenili olivový olej pre jeho liečivé účinky. Sviatosť pomazania chorých posilňuje človeka na posledný boj, aby nepadol do osídiel satana. Hriech, ako choroba duše, sa totiž pokladal za dielo satana, preto olivový olej našiel použitie pri sviatostiach, ktoré odpúšťajú hriechy, teda pri krste a pri sviatosti chorých.  Keď prišiel Boží Syn na zem, stretol sa s tým najťažším, s utrpením, ktorého koncom je smrť. Vo chvíli, keď zjavil svoju Božskú moc, ľudia dotknutí fyzickým i duchovným utrpením prichádzali k nemu, prosili o záchranu. Ježiš sa však stretol aj s utrpením zo zrady priateľa, s utrpením pri bičovaní, vysmievaní, ukrižovaní. Kedykoľvek pozrieme na kríž, vieme, že Ježiš pozná tajomstvo utrpenia. Kristus neprišiel preto, aby odstránil utrpenie, ale aby ho posvätil. Jeho utrpenie sa stalo nástrojom spásy sveta, v ňom nám zjavil svoju nekonečnú lásku k nám. Tým dal ľudskému utrpeniu zmysel. Od toho momentu môže človeka zdokonaľovať. Keď človek trpí, môže obohacovať seba aj iných. Preto Kristus medzi sviatostnými znakmi zanechal aj taký, ktorý je nástrojom na posvätenie nášho utrpenia – sviatosť pomazania chorých. Svätý Marek pripomína, že Kristovi učeníci pomazávali chorých a uzdravovali ich. A svätý Jakub vo svojom liste hovorí o tradícii prvých kresťanov: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu (Jak 5, 14 – 15).

Prvým a často viditeľným účinkom je zlepšenie zdravia chorého. Ľudia neraz ďakujú kňazovi za to, že sa im po udelení sviatosti pomazania chorých zlepšil zdravotný stav. Druhým účinkom – v oblasti ducha – je očistenie od hriechov. Keby človek spáchal ťažké hriechy a nemohol by sa vyspovedať, táto sviatosť odpúšťa hriechy. Môže byť teda udelená tak človeku v stave posväcujúcej milosti, ako aj v stave ťažkého hriechu. Hlavným cieľom tejto sviatosti je však pomoc potrebná na využitie času utrpenia a zachovania čestného postoja. Utrpenie je totiž veľká skúška, pričom pre kresťana je predovšetkým skúškou viery v pravdu, že Boh je Láska, lebo my nechápeme situáciu, ako ju vidí všemohúci Boh. On môže utrpenie odstrániť, no súhlasí s ním. A tu je potrebná milosť objaviť zmysel utrpenia. Sviatosť pomazania chorých dovoľuje človeku využiť utrpenie na vlastné zdokonalenie i na spásu sveta a uľahčuje trpiacemu prístup k Eucharistii.

Olej na pomazanie chorých môže požehnať aj kňaz. Ak nie je k dispozícii olej, ktorý požehnal biskup, môže ktorýkoľvek kňaz požehnať rastlinný olej a použiť ho pri obrade pomazania chorých. Robí sa tak napríklad vtedy, keď nastane súrna potreba udeliť sviatosť pomazania, napríklad pri dopravnej nehode a pod., a nie je k dispozícii olej požehnaný biskupom.

KRIZMA

Z týchto troch olejov je krizma najdôležitejšia. Je to olivový olej, do ktorého sa primiešava balzam a vonné živice stromov. Krizma sa používa pri vysluhovaní troch sviatosti – krstu, birmovania a kňazstva (kňazi sú ňou pomazaní na rukách, biskup na hlave). Práve tieto tri sviatosti môže človek prijať iba raz za život.

Pomazanie svätou krizmou je symbolom daru Ducha Svätého, ktorý prijímame vo sviatosti krstu a naša kresťanská dospelosť sa napĺňa vo sviatosti birmovania. Len pripomínam, že to nie je a nemá byť rozlúčka s Cirkvou! Kostol môže byť požehnaný, čo je spojené s očistením, ktoré je naznačené pokropením požehnanou vodou, a modlitbou. Ale slávnostné a trvalé požehnanie, ktoré už voláme posvätenie, je naznačené aj pomazaním krizmou. Keď vstúpite do kostolov, ktoré boli posvätené, na stenách nájdete tzv. konsekračné kríže – buď sú štyri alebo ich je dvanásť. Práve ony označujú miesta, na ktorých boli steny kostola pomazané olejom.“ Všimnite si to nádherné prepojenie. Krizmou sa pomaže človek aj chrám, tzn. človek sa má usilovať byť živým chrámom Ducha Svätého.

Slovo „krizma“ pochádza z gréckeho jazyka a znamená „pomazanie“. Vidíme v tom prepojenie so slovom Kristus – Pomazaný. Krstom sa totiž stávame podobnými Kristovi a berieme na seba záväzok nasledovať ho svojím životom. Pomazanie krizmou pri krste sa dáva na temeno hlavy. Má čo najviac pripomínať starozákonné ustanovenie za kráľa, kňaza a proroka. Krstom aj my dostávame účasť na Kristovom poslaní proroka, kňaz a kráľa. Tým sa chce ukázať, akí sme vzácni a veľkí v Božích očiach. Krstom sa nestávame otrokmi, ale Božími synmi a dcérami. Aj my máme byť prorokmi v našej dobe – máme ohlasovať Krista. Máme byť kňazmi – prinášať svoj život ako obetu. Máme byť kráľmi podľa vzoru Ježiša Krista – Kráľa s tŕňovou korunou, ktorý panuje nie aroganciou, ale svojou láskou a odpustením.