Prvá adventná kázeň o domácom násilí a strate viery dospelých detí

1svieca-720x471.jpg

Milí bratia a sestry,

v túto prvú adventnú nedeľu začíname sériu adventných kázní. Advent je obdobím stíšenia, očakávania a pokánia. Každú nedeľu sa dotknem dvoch konkrétnych tém. V túto prvú nedeľu Adventu najskôr chcem hovoriť o téme, ktorá nebýva tak často námetom našich príhovorov, ale, žiaľ, nezriedka sa vyskytuje v našej spoločnosti a vo farnostiach, a preto cítim povinnosť na to poukázať.

1. Domáce násilie

„Keď sme spolu chodili, bol to pozorný, nežný a citlivý muž. Sobáš sme mali v kostole a zdalo sa, že budeme šťastní. Potom sa to začalo meniť. Prišli deti, manžel zostával dlhšie v práci, ja som sa starala o deti. Postupne mu začalo všetko vadiť – jedlo, deti, domácnosť. Prišli vulgárne slová, alkohol, urážky, násilie…“ Táto výpoveď ženy, žiaľ, nie je na Slovensku ojedinelá. Domáce násilie sa nevyhýba ani kresťanským rodinám. Je potrebné jasne povedať, že akékoľvek násilie – fyzické, psychické, slovné útoky, zastrašovanie a ponižovanie je ťažkým hriechom. Je znevážením dôstojnosti človeka, Kristovho evanjelia a sviatosti manželstva. Ak manžel ospravedlňuje násilie na manželke a deťoch poukázaním na nerozlučnosť manželstva, veľmi vážnym spôsobom pošliapal túto vznešenú sviatosť, ktorá mu nijakým spôsobom takéto právo nedáva. Pri manželskom sľube si obaja, muž a žena, nielen jeden z nich (!), vzájomne sľubujú, že sa budú milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Preto nejestvuje žiadne právo na násilie! 

Pre tých, ktorí obviňujú Katolícku cirkev, že nesie spoluzodpovednosť za násilie v rodinách, lebo neschvaľuje rozvody, použijem jednoduchý príklad. Ak stretnete neumytého človeka, iste za to neobviňujete výrobcu mydla. Prečítajme si pozorne cirkevné dokumenty o manželstve a rodine. Som hrdý na Cirkev, lebo nejestvuje iná inštitúcia, ktorá by tak vznešene učila o láske medzi mužom a ženou, o ich vzájomnej úcte, o dôstojnosti ženy a matky, ako práve Katolícka cirkev. Niektorí sa pýtajú, čo urobila Cirkev, aby zamedzila domácemu násiliu. Naša odpoveď je množstvo kurzov predmanželskej prípravy, práca s birmovancami a mládežou, vyučovanie náboženstva, kde sa preberajú aj tieto témy. Na Slovensku jestvuje viacero katolíckych organizácií, ktoré sa venujú pomoci týraným matkám a deťom a matkám v núdzi. V minulosti im bol viackrát odmietnutý finančný príspevok zo strany štátu alebo Európskej únie, lebo zastávajú model rodiny: otec – matka a nie ako to niektoré skupiny vehementne presadzujú  rodič 1 – rodič 2.  

V tejto chvíli sa obraciame predovšetkých na manželov a otcov, keďže drvivá väčšina násilia sa deje zo strany muža, aby prijali výzvu, ktorú nachádzame v poslednej knihe Svätého písma, v Jánovej apokalypse, kde sa píše: „Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľsi padol, rob pokánie a konaj ako prv.“ (Zjv 2, 4 – 5). Muži, ak sa Vás to týka, proste o odpustenie Vašu manželku a deti, konajte pokánie a už sa nikdy na cestu násilia nevráťte. Obraciame sa na rodinných členov. Ak je to Váš syn, brat, priateľ, ktorý sa dopúšťa tohto vážneho hriechu, nenadŕžajte mu stranu, nemlčte, neobviňujte manželku z klamstva, nezľahčujte situáciu, lebo beriete na seba spoluvinu za nešťastie detí, ktoré ich môže poznačiť na celý život. Vedecké štúdie dokazujú, že ak muž pochádza z rodiny, kde bolo domáce násilie, výrazne stúpa pravdepodobnosť, že on sám bude násilným. Niekedy správanie detí v škole a medzi kamarátmi signalizuje, že v ich rodine dochádza k týraniu. 

Mužovia, otcovia, milujte svoje manželky a deti tak, ako Kristus miluje svoju Cirkev. To je najistejší spôsob, že kráčate po správnej ceste.  Pripomíname, že nielen obete násilia, ale ešte viac samotní agresori potrebujú pomoc. Neraz aj odbornú pomoc lekára, jasný postoj a pomoc príbuzných, a určite aj kňaza predovšetkým vo sviatosti zmierenia a v duchovnom vedení. Povzbudzujeme chlapcov a dospievajúcich mužov: Nepreberajte vzory, ktoré v našej spoločnosti šíria kultúru násilia.

2. Strata viery dospelých detí

Aj teraz začnem vyznaním, ktoré je počuť z úst mnohých rodičov. „Kým naše deti boli menšie, chodili pravidelne do kostola, boli na birmovke, synovia miništrovali. Keď sú už teraz dospelé, prestali chodiť do kostola. Majú deti, ale nežijú v manželstve, lebo údajne papier na lásku nepotrebujú. Na naše veľké naliehanie dali pokrstiť svoje deti, ale viera ich nezaujíma. A to nás veľmi trápi.“ 

Dôvody, pre ktoré v živote veriaceho človeka prichádza k otrasom vo viere až po jej stratu, sú rôzne. Ak dôvodom zanechania viery bol nesprávny príklad, netrpezlivosť, či neláskavé slová, ktoré sme my, vysvätení služobníci, vyriekli, prosíme z tohto miesta o odpustenie. Zároveň Vás prosíme, aby sa tieto naše slabosti nikdy nestali pre Vás zámienkou, pre ktorú opustíte Boha, Cirkev a vieru. Bolo to naše zlyhanie, nie Boha ani Cirkvi. Je to podobné, ako keby ste povedali, že nebudete používať spisovnú slovenčinu, lebo na základnej škole ste mali nepríjemnú slovenčinárku, ktorá Vám nespravodlivo dala zlú známku. Ak nemilujeme Boha kvôli jemu samému, naša viera bude stále slabšia, lebo sa bude opierať o ľudskú krehkosť. Opierajte sa o vieru Cirkvi, ktorej život žiari v životoch mnohých svätých. Ich príklad nasledujme v pokání, vo vernosti a v láske k Bohu a k Cirkvi. 

Ďalším dôvodom zanechania viery môže byť utrpenie a smrť nevinných. Vtedy sa pýtame, ak Boh jestvuje a ak je dobrý, prečo to dopustí? Tieto otázky si kladú nielen neveriaci, ale aj veriaci, predovšetkým keď na vlastnej koži zažijú nespravodlivosť, násilie a zlobu. Boží Syn z kríža volal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď sme vystavení bolestným udalostiam, keď sa nám zdá, že Boh sa odmlčal, nebojme sa kričať k nemu. Naša viera sa rodí v slzách a volaní, tak ako to vidíme na Ježišovi Kristovi, ktorého Otec neušetril tejto skúšky. Veľkí svätci hovoria, že prešli nocou temna, krízou viery, v ktorej sa domáhali odpovede, volali po Božej blízkosti. Milí bratia a sestry, ktorí trpíte pochybnosťami vo viere, nemajte strach plakať pred Bohom, ako Kristus, ktorý so silným výkrikom a so slzami prednášal svoje prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti a bol vypočutý pre svoju bohabojnosť (porov. Hebr 5, 7). 

Uvedené príčiny oslabenia, ba až straty viery sú vážne. Dnes však čelíme úplne iným dôvodom, pre ktoré človek opúšťa vieru. Človek už nerieši, či Boh jestvuje alebo nejestvuje. Vytvoril si vlastné svedomie, podľa ktorého vyhodnocuje veci a čím sú tieto názory plytkejšie, tým je to pre neho ľahšie. Zriekol sa pravdy a stal sa závislým na momentálne prevládajúcich názoroch. Ak dvaja ľudia žijú spolu bez manželstva, nepýta sa, či je to správne, ale na námietku rodičov odpovie: „Všetci tak žijú.“ Ak je na návšteve u rodičov, bez výčitiek zahrá divadielko a s rodičmi ide do kostola. Ak sa mu pripomenie, že by mal pristupovať k sviatostiam, odpovie: „Nikto nechodí.“ Dokonca veľmi sebavedomo vyhlási, že je katolík, ale v tom alebo v inom s učením Cirkvi nesúhlasí. Jednoducho sa riadi tým, ako žijú jeho rovesníci, pričom sa nepýta, či je to správne. Takíto ľudia si vytvorili vlastné evanjelium, vlastnú morálku, a aj vlastnú „cirkev“. Natíska sa otázka, čo v tejto situácii robiť. Milí rodičia, vždy sa za svoje deti modlite. Verte, že Boh vypočuje Vaše modlitby, ktoré so slzami prednášate za obrátenie Vašich detí. Vaši synovia a dcéry sú dospelí a nesú zodpovednosť za svoj život. Nikdy však nerezignujte na ich láskavé pozývanie k viere a k obráteniu, ukážte na to, s čím nemôžete a nebudete súhlasiť. Je veľmi dôležité, aby vo veciach viery a morálky ste nemlčali a Vaše deti poznali Váš názor. Robte to však s láskou. Veľmi Vás prosíme, aby sme my sami žili autentické kresťanstvo. Uznajme aj my svoje hriechy a zlý príklad, keď sme nežili ako Ježišovi učeníci. V tejto chvíli sa obraciam aj na tých, ktorí ochladli alebo úplne zanechali vieru. Nechcem sa znížiť na lacné moralizovanie. Ako kňaz chcem svedčiť pravdou a láskou Kristovho evanjelia. Raz budete skladať svoje účty pred Bohom aj za to, že ste viac počúvali ľudí ako samotného Boha a že ste si vytvorili vlastné pravidlá. Ale Vás povzbudzujem: namiesto odmietania Boha žite tak, akoby Boh jestvoval. Neprikláňajte sa na stranu ľudských názorov, ale na stranu pravdy. Vtedy sa totiž prikloníte na stranu Boha, lebo On je Cesta, Pravda a Život.  

Milí bratia a sestry, nech začínajúci Advent je pre nás príležitosťou napĺňať svoje poslanie byť kresťanmi v tejto spoločnosti vernosťou Pánovi a jeho prikázaniam. Prosím, modlite sa aj za mňa.   

Váš duchovný otec a farár František Trstenský

Počúvaj podcast kdekoľvek sa nachádzaš

Vyber si jeden z podcastov a počúvaj ho prostredníctvom tohto webu alebo cez jednu z obľúbených podcastových aplikácii.

Vonkajšie znaky a gestá pri modlitbe

Tento rok sa v Katolíckej cirkvi slávi ako Rok modlitby. V tejto časti Vám ponúkam praktické podnety pre farnosti, spoločenstvá a rodiny, ako prehĺbiť našu modlitbu. Prajem Vám príjemné počúvanie. 

Počúvaj na:

Spotify logoApple Podcasts logoGoogle Podcasts logo

Posolstvo evanjelia z nedele Zoslania Ducha Svätého (19.5.)

V mojom podcaste Božie slovo medzi nami (BSMN) Vám pravidelne ponúkam zamyslenie k evanjeliu najbližšej nedele. Teraz na Svätodušnú nedeľu je to nad úryvkom Jn 15,26-27; 16,12-15. Prajem Vám príjemné počúvanie!

Počúvaj na:

Spotify logoApple Podcasts logoGoogle Podcasts logo

Podporte nás

Ďakujeme za Vašu podporu a štedrosť, aby sme aj naďalej mohli uhrádzať potrebné výdavky a pripravovať pastoračné aktivity. Aktivity našej farnosti môžete podporiť finančne prostredníctvom pokladničiek v kostoloch alebo priamo na bankový účet farnosti.

IBAN: SK50 1100 0000 0026 2315 8188