Pastiersky list diecézneho biskupa na sviatok Svätej rodiny
Drahí bratia a sestry!
V posledný deň kalendárneho roka slávime sviatok Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Bilancujeme uplynulý rok a vítame už nový rok. Prosím, nájdime si čas poďakovať Pánu Bohu za jeho ochranu a požehnanie, ktorým nás sprevádzal v uplynulom období.
Boží Syn sa rozhodol, že podobne ako všetky deti, bude aj On potrebovať teplo rodiny. Ježišova rodina je príkladom pre všetky naše rodiny. V Nazarete začal jeho pozemský príbeh, keď sa počal v lone Panny Márie. Nazaretský dom Jozefa a Márie sa stal miestom, v ktorom Ježiš prežil detstvo a mladosť, prvé kroky nábožnosti a práce. Môžeme si predstaviť, ako ho svätý Jozef brával do synagógy na modlitby, učil ho práci s drevom v jeho dielni a Mária napĺňala ich domov nežnosťou a láskou. Opäť Vám aj v tomto mojom liste ponúkam tri podnety na zamyslenie a inšpiráciu.
Milí bratia a sestry, ako prvé povzbudenie, prosím, nech aj naše rodiny a domácnosti sú prvou školou ľudskosti a zbožnosti, kde zoči-voči hrubostiam každodenného sveta sa jej členovia spolu modlia, navzájom obdarúvajú radosťou, vzájomným odpustením, pracovitosťou a všímavosťou voči potrebám druhých. Milé rodiny, zvlášť Vás prosím, aby ste nezabúdali na starých rodičov. Venujte im pozornosť a prejavy vďaky. Evanjelista Lukáš píše o Ježišovom živote v Nazarete slovami: „Chlapec rástol a mocnel plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“ (Lk 2, 40) Nehovorí sa o nejakých Ježišových zázrakoch alebo uzdraveniach. Nikto z nás nevyrastal v rodine, v ktorej by neboli nejaké problémy. Avšak to platí aj o Svätej rodine. Jozef a Mária taktiež poznali, čo je to strach o dieťa, útek do Egypta, hľadanie strateného syna a úzkosť o neho. Učili sa rozumieť, čo znamená, že Ježiš má byť v dome svojho nebeského Otca. Podobne aj my potrebujeme každý deň učiť sa vzájomne počúvať, spoločne riešiť ťažkosti a problémy, rozprávať sa pri stole, modliť sa. Ale predovšetkým usilujme sa spoznávať a uskutočňovať Božiu vôľu.
Druhým povzbudením je radosť. Pravá a nefalšovaná radosť z čistých vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Mám na mysli radosť, ktorá je ovocím vzájomnej úcty a lásky. Úprimnú radosť, ktorú pocíti každý, kto vstúpi do Vášho príbytku. Rodičia, vidia Vás deti spolu sa smiať? Keď k Vám prídu príbuzní a susedia, cítia napätie, alebo sú povzbudení radostnou atmosférou? Povzbudzujem Vás aj k radosti z viery, k radosti, že ste aktívnou kresťanskou rodinou. Kde sa rodina neotvorí Božej prítomnosti, jeho láske a milosrdenstvu, tam rodina stratí pokoj, záujem jednotlivcov začne prevládať nad dobrom celej rodiny a zo vzťahov sa vytratí radosť.
Tretím povzbudením je, aby ste sa všetci členovia rodiny navzájom povzbudzovali k praktizovaniu viery u vás doma ako aj na verejnosti, či je to škola, zamestnanie alebo ulica. Nehanbime sa za vieru! Dnešný evanjeliový úryvok hovorí, že Jozef a Mária vyplnili Pánov zákon. Znamená to, že dieťa Ježiš vyrastal v rodine, v ktorej sa viera žila, v ktorej sa zachovávali Božie prikázania a slávili sa náboženské sviatky. Prosím Vás, rodičia, svojím vlastným životom ukážte deťom, že viera im bude pomáhať, bude pre nich svetlom, pokojom a radosťou ich svedomia. Povedzte im tieto slová: „Milý náš syn, milá naša dcéra! Na vlastnom živote sme sa presvedčili, že viera je pre nás dôležitá, že nám dáva zmysel života. V ťažkostiach je viera pre nás oporou aj usmernením. Preto ju žijeme a preto ti ju odovzdávame.“ Sadnite si a rozprávajte sa doma o Bohu, o viere a Cirkvi, ale najmä, modlite sa spolu, lebo spoločná modlitba posväcuje, odpúšťa a uzdravuje.
Milí bratia a sestry, ďakujem za všetky modlitby a obety ako aj za prejavy ľudskej a duchovnej blízkosti, ktorými ma sprevádzate v mojej službe biskupa. Ste trvalo v mojich modlitbách a obetách, a prosím: „Modlite sa za mňa!“
Váš biskup
+ František