Oremus – Modlime sa

oremus 1

V stredu sme vstúpili do pôstneho obdobia, ktoré je charakteristické tým, že nás pozýva k samotnému pôstu, k almužne a k modlitbe.

Chcel by som vám počas pôstnych nedieľ priblížiť modlitbu dňa, ktorá sa v liturgii objavuje niekoľkokrát denne – v samotnej svätej omši, a potom aj v liturgii hodín, a celým dňom nás akoby sprevádzala. Preto skôr, ako si pozrieme samotnú modlitbu dňa I. pôstnej nedele, je užitočné si uvedomiť, akú štruktúru majú modlitby. Zároveň nám to môže aj pomôcť pri osobnej modlitbe, pretože liturgia je veľkou učiteľkou a vzorom pre osobnú modlitbu.

Po výzve „Modlime sa“ a chvíľke ticha sa kňaz v mene celého Božieho ľudu modlí text modlitby z misálu.

Rímske orácie – modlitby majú najčastejšie túto ustálenú štruktúru:

1. Anakléza

Ide o oslovenie Boha, ktoré je rozvinuté niektorými prívlastkami (Všemohúci, Večný, Milosrdný, a pod.)

Napr.: Všemohúci Bože,…

2. Anamnéza

Anamnéza predstavuje rozpomenutie sa na skutočnosti spásy, ktoré Boh pre svoj ľud vykonal, alebo tiež vyznanie toho, aký je Boh dobrý voči ľuďom. Text anamnézy obsahovo zodpovedá nasledujúcej prosbe a preto pre ňu pripravuje pôdu.

Napr.: … od teba máme všetko dobré a v tvojich rukách je celý náš život…

3. Epikléza

Epikléza znamená „zvolávanie zhora“ a v užšom význame sa tento pojem používa pre časť eucharistickej modlitby, kde kňaz prosí, aby Boh zoslal na dary chleba a vína moc svojho Ducha. V oráciách sa jedná o konkrétnu prosbu, vlastne o cieľ modlitby. Niekedy je táto časť rozvinutá charakteristikou tých, kto prosí alebo o uvedenie niektorej uvedenie niektorej konkrétnej situácie.

Napr.: … daj, nech chceme vždy to, čo chceš ty, a nech ti slúžime s úprimným srdcom.

4. Konklúzia (doxológia)

Vstupná modlitba sa vždy uzatvára dlhším spôsobom, v ktorom sa pripomínajú všetky tri Božské osoby (na rozdiel od modlitby nad obetnými darmi a modlitby po prijímaní, kde sa spomína len Kristus). Táto dlhšia konklúzia vždy vyjadruje logiku našej modlitby – prosíme Otca skrze Krista v Duchu Svätom. Zároveň je konklúzia vyznaním o tajomstve Božieho života („žije a kraľuje po všetky veky vekov“) ide aj o doxológiu, o vyznanie Božej slávy.

Napr.: Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Z toho, ako sú liturgické modlitby „vystavené“ je možné sa poučiť aj pre život osobnej modlitby.

  • Obraciame sa k Bohu skrze Ježiša, jeho Syna, v Duchu Svätom. Lebo je to Ježiš, ktorý nám ukázal Otca; kto nám u Otca pripravuje príbytok; kto sa za nás u Otca prihovára. A je to Duch Svätý, kto sa v nás modlí nevysloviteľnými vzdychmi.
  • Sme pozvaní, aby sme sa nebáli prosiť o konkrétne veci, aby sme prekladali Bohu úplne jasné osobné potreby a záležitosti.
  • Kedykoľvek sa modlíme, je dôležité rozpamätať sa na našu skúsenosť, ktoré sme s Bohom zažili, na modlitby, ktoré už vypočul; na to dobré, čo sme od Neho dostali. Táto anamnéza posilní našu vieru a dá našej prosbe novú silu.
  • Rímske modlitby sú veľmi stručné. Ani naša modlitba nemusí byť „uvravená“, pretože nebudeme vypočutí pre množstvo slov, ale práve pre vieru, s ktorou svoju modlitbu vyslovujeme.