Oremus IV. – Modlime sa

DOMINICA IV. IN QUADRAGESIMA – ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA

Rímsky misál: Večný Otče, prostredníctvom svojho Syna
obdivuhodne zmieruješ so sebou ľudské pokolenie;
prosíme ťa, pomáhaj kresťanskému ľudu,
aby kráčal v ústrety veľkonočným sviatkom
s vrúcnou nábožnosťou a so živou vierou.

Missale romanum: Deus, qui per Verbum tuum
humani generis reconciliationem mirabiliter operaris,
praesta, quesumus,
ut populus christianus pormpta devotione et alacri fide
ad ventura sollemnia valeat festinare.

Pracovný preklad1: Bože, skrze svoje Slovo
obdivuhodne uskutočňuješ zmierenie ľudského rodu,
daj prosíme,
aby kresťanský ľud mohol s odhodlanou zbožnosťou
a planúcou vierou sa ponáhľať k blížiacim sa sviatkom.

Modlitba 4. pôstnej nedele bola vytvorená v 20. storočí spojením orácie z Gelaziánskeho sakramentára (7. storočie) a pôstnej kázne pápeža Leva Veľkého (5. storočie). Oba tieto texty sa ale pôvodne týkali pôstu, zatiaľ čo dnešná modlitba vrcholí upozornením na blížiacu sa Veľkú noc. To preto, že nedeľa Laetare, kedy sa oblieka do ružových liturgických rúch a oltár sa zdobí kvetinami (v minulosti dokonca zas hral organ, zvonili zvony a diakoni si obliekli okrem štóly aj dalmatiku), istým spôsobom predchádza Veľkonočnú radosť.

Vždy je užitočné si všimnúť, ako si vzájomne odpovedá anamnetická a epikletická časť modlitby: V anemnetickej časti pripomíname Bohu a aj sebe, že on uskutočnil naše vykúpenie – zmierenie ľudského rodu. V epikletickej časti zas prosíme, aby sme sa dobre pripravili na Veľkú noc. Podľa tejto modlitby teda platí: uskutočnenie nášho vykúpenia sa rovná Veľká noc. A to nie len prvá Veľká noc pred necelými dvoma tisíckami rokov, ale táto konkrétna Veľká noc, ktorá nás čaká o tri týždne (v latinskom origináli – ventura sollemnia – nadchádzajúce sviatky). Slávením liturgie Veľkonočného trojdnia sa totiž Ježišovo umučenie na kríži i jeho vzkriesenie z mŕtvych znovu stáva reálnou a prítomnou udalosťou, do ktorej bude každý účastník bohoslužieb vtiahnutý; a obnova krstného vyznania (krstných sľubov) počas Veľkonočnej vigílie a prijímaním Eucharistie budú účinným znamením, že sme vykúpení a zmierení s Bohom.

V modlitbe ďalej vyznávame, že Boh so sebou zmieril ľudské pokolenie skrze svojho Syna (v origináli: svoje Slovo); a zároveň, že kresťanský ľud sa má na Veľkú noc pripraviť s vrúcnou nábožnosťou a živou vierou (v origináli: ponáhľať sa k blížiacim sviatkom s odhodlanou zbožnosťou a planúcou vierou). Okrem toho, že si môžeme všimnúť, ako udalosť Veľkej noci totálna premenila kvalitu stvorenia (ľudský rod, genus humanus) v novú kvalitu vykúpenia (kresťanský ľud, populus christianus), je dôležité postrehnúť aj toto: je to vtelené Slovo, skrze ktorého sa uskutočnilo naše vykúpenie – a našou odpoveďou na toto Božie Slovo je viera a zbožnosť, teda poznanie Boha, živý vzťah s ním a horlivé konanie na základe tohto vzťahu.

Keď v modlitbe prosíme, aby sme sa k blížiacim sviatkom ponáhľali so živou vierou a oddanou zbožnosťou, so živým vzťahom a horlivým žitím tohto vzťahu, môžeme si uvedomiť, že na týchto dvoch skutočnostiach závisí, či sa prežitie Veľkej noci pre nás stane tým, čím má byť – prežitím nášho vykúpenia a zmierenia s Bohom.

1 Pracovný preklad používam vtedy, keď oficiálny slovenský text má výrazné odchýlky od originálneho latinského textu.