Oremus II. – Modlime sa

DOMINICA II. IN QUADRAGESIMA – DRUHÁ PÔSTNA NEDEĽA

Rímsky misál: Nebeský Otče,
ty si nám prikázal
počúvať tvojho milovaného Syna;
živ našu vieru svojím slovom
a očisťuj náš duchovný zrak,
aby sme sa mohli vo večnosti tešiť
z pohľadu na tvoju velebu.

Missale romanum: Deus, qui nobis dilectum Filium tuum audire paecepisti,
verbo tuo interius nos pascere digneris,
ut, spiritali purificato intuitu,
gloriae tuae laetemur aspectu.

Modlitba 2. pôstnej nedele je novou kompozíciou vytvorenou pre misál obnovený po Druhom vatikánskom koncile (aj keď sú odborníci, ktorí tvrdia, že ako základ bola použitá modlitba z mozarabskej liturgie). Druhá pôstna nedeľa pôvodne nemala vlastný omšový formulár, pretože sa slávila tzv. bohoslužba „dvanástich čítaní“ – vigília zo soboty na nedeľu so šiestimi lekciami čítanými grécky a latinsky, pri ktorých sa udeľovala sviatosť posvätného stavu; vigília končila Eucharistiou za nedeľného svitania. Rubriky najstarších liturgických kníh uvádzajú: Dominica vacat – chýba nedeľa. Neskôr bol vytvorený vlastný formulár, ktorý sa používal až do dvanásteho storočia. 

Na modlitbe 2. pôstnej nedele je zjavné, že väčšina vstupných modlitieb (oratio) je plodom lectio divina, čiže rozjímania nad božím slovom, v tomto prípade nad perikopou o Ježišovom premenení na hore. 

Boh, ktorý mnohokrát a rozličnými spôsobmi hovoril k otcom, v poslednom čase prehovoril skrze svojho Syna (porov. Hebr 1, 1-2). Boh samozrejme dodnes hovorí k svojmu ľudu, kedykoľvek sa v Cirkvi číta Sväté písmo. Keď pri omši stojíme a načúvame evanjeliu, plníme Otcov príkaz, lebo nám sám Kristus  prítomný vo svojom slove hlása radostnú zvesť. Horiace sviece okolo ambony, dym kadidla, ozdobený evanjeliár, či pozdrav Pán s vami – to sú viditeľné a zrozumiteľné znamenia prítomnosti vzkrieseného Ježiša medzi nami. 

V modlitbe prosíme, aby sme boli živení Božím slovom. Na oltár, na ktorý patrí Eucharistický pokrm, sa na začiatku liturgie kladie taktiež aj kniha evanjelií, aby sme si uvedomili, že Božie slovo podobne ako Eucharistia dáva život, posilňuje a uzdravuje. Ďalej v modlitbe prosíme, aby sme boli vnútorne očistení. A je to práve Božie slovo, ktoré nás očisťuje, veď diakon alebo kňaz sa po prečítaní evanjelia potichu modlí: „Slová svätého evanjelia, nech zmyjú naše previnenia“ a všetci sa značíme troma znakmi kríža, aby „Božie slovo osvietili našu myseľ, otvorilo ústa ku Božej chvále a očistilo naše srdce“ – Tak nám to píše úvod do rímskeho evanjeliára. 

Cieľom, ku ktorému smeruje táto modlitba, je videnie Božej slávy. Táto sláva nás zaplaví pri obnove sveta na konci vekov, ale zároveň sme do nej ponorení už teraz, kedykoľvek sa stretávame so vzkrieseným Kristom. A tak keď pred čítaním evanjelia pri svätej omši voláme „Sláva tebe, Pane“, vyznávame tým vieru v prítomnosť Zmŕtvychvstalého a v jeho slávu, ktorá nás obklopuje. 

Pre učeníkov bol náznak Kristovej slávy pri premenení na hore dôležitou skutočnosťou, lebo od toho momentu sa Ježiš vydal na cestu do Jeruzalema, kde bol ukrižovaný. Taktiež my, na našej ceste pôstnym obdobím smerom k Veľkej noci dostávame zasľúbenie budúcej slávy: Kedykoľvek sa zúčastňujeme hlásania evanjelia v liturgii, plníme Otcov príkaz a poslúchame jeho milovaného a vzkrieseného Syna; sme živení a očisťovaní jeho Slovom a zakúšame už teraz jeho slávu.