Oremus I. – Modlime sa

DOMINICA I. IN QUADRAGESIMA – PRVÁ PÔSTNA NEDEĽA

Rímsky misál: Všemohúci Bože,
udeľ nám milosť,
aby sme prežívaním štyridsaťdenného pôstneho obdobia
hlbšie vnikali do Kristovho tajomstva
a čnostným životom napredovali na ceste k spáse.

Missale Romanum: Concede nobis, omnipotens Deus,
ut per annua quadragesimalis exercitia sacramenti
et ad intellegendum Christi proficiamus arcanumet
effectus eius digna convesatione sectemur.

Pracovný preklad1: Daj nám, všemohúci Bože, nech skrze každoročné úsilie
sviatosti štyridsaťdenného obdobia prehĺbime svoje porozumenie
Kristovmu tajomstvu a jeho účinky nasledujeme správnym konaním.

Vstupnú modlitbu prvej pôstnej nedele máme po prvýkrát doloženú v 7. storočí v Missale Gothicum galikánskej liturgie a v Gelasiánskom sakramentári, ktorý kombinuje rímske a galikánske prvky, v 8. storočí potom v niektorých zaaplských variantoch Gelasianského sakramentára. Neskôr sa táto orácia z liturgických kníh vytratila a bola do misála znova zaradená až pri jeho obnove po Druhom vatikánskom koncile. Za autora tejto modlitby býva považovaný svätý pápež Lev Veľký, ale korene modlitby – okrem toho, že slovník modlitby je používaný všeobecne cirkevnými otcami – by bolo možné skôr hľadať v jednom pôstnom kázaní zo 7. storočia u autora nazývané Eusebius Galikanský.

Latinský originál obsahuje krásne slovné spojenie sacramentum quadragesimalis, doslovne „sviatosť štyridsaťdňového obdobia – sviatosť pôstneho obdobia“ „Sviatosť pôstneho obdobia“ odkazuje na starovekú prax, zachytenú práve v spomínanom Gelaziánskom sakramentári: Na začiatku pôstu začína pre veľkých hriešnikov štyridsaťdňová cesta pokánia spočívajúca v samote, modlite a pôste, ktorá končila liturgiou zmierenia na Zelené štvrtok a opätovným prijatím do spoločenstva Cirkvi potvrdeným účasťou na Eucharistii. Toto pokánie a zmierenie – predchodca našej dnešnej podoby sviatosti zmierenia, bolo načasované pred Veľkú noc, pretože obnovovalo to, čo o Veľkej noci prijatím iniciačných sviatostí získavajú katechumeni, ktorí veľkým pôstom vstupujú do poslednej fázy svojej prípravy.

O pôstnom období možno teda uvažovať v jazyku, akým opisujeme sviatosti: u nich rozlišujeme vonkajšie znamenie a neviditeľnú milosť, hovoríme o ich konkrétnom účinku v našom živote, a veríme, že ich ustanovil samotný Kristus. Chápať pôstne obdobie ako sviatosť znamená uvedomiť si jeho v živote Krista – preto sa práve na prvú pôstnu nedeľu číta evanjelium o Ježišovom štyridsaťdňovom pobyte na púšti. Vonkajšie, viditeľné znamenia predstavuje podľa tejto modlitby pôstna námaha, resp. cvičenie (v latinskom origináli exercitia): sem patrí všetko, čo je charakteristické pre pôstne obdobie ako sebazapieranie, pôst, almužna, pokánie, ale tiež veci, ktoré máme spojené s „duchovnými cvičeniami“, viac modlitby, čítanie Písma, a rozjímanie s meditáciou. Tieto viditeľné veci sú potrebné, ale sú tiež len znamením duchovnej skutočnosti, neviditeľnej Božej milosti, ktorá je nám daná, totiž „preniknutie do tajomstva Kristovho vykupiteľského diela“; tým a myslí priblíženie sa Ježišovi, opätovné vstúpenie do jeho smrti na kríži a vzkriesenia (ktoré nám bolo dané pri krste), posilnenie priateľstva s Bohom. Účinkom pôstneho obdobia je teda „stále skutočnejší život“ z Kristovho vykúpenia, tj. život z nášho krstu a zo sviatostí, v Božej blízkosti.

Keď teda chceme s celou Cirkvou náležite prežívať pôstne obdobie, a robíme to, k čomu sme Cirkvou pozvaní, potom dostávame Božiu milosť a približujeme sa ku Kristovi, a náš život sa premieňa. Štyridsaťdňové slávenie „sviatosti pôstneho obdobia“ potom vyústi do obnovy sviatosti krstu o Veľkej noci, ktorá nebude len prázdnym rituálom, ale skutočným ohniskom, v ktorom sa znovu sprítomní, že sme s Kristom zomreli, s Kristom vstali z mŕtvych a Kristovi patríme naveky.

1 Pracovný preklad používam vtedy, keď oficiálny slovenský text má výrazné odchýlky od originálneho latinského textu.