List farára a duchovného otca farnosti Kežmarok svojim veriacim

letter min

Milí bratia a sestry, milí moji farníci,

chcem sa vám všetkým prihovoriť práve v túto nedeľu, keď sa skončilo obdobie prázdnin a dovoleniek a pre deti a mládež opäť začínajú školské povinnosti. Aj v našej farnosti začíname niektoré nové duchovné aktivity. Veľmi mi záleží, aby sme v našej farnosti obnovili a povzniesli duchovný život. Už o týždeň 13. septembra budeme v našej nádhernej bazilike sláviť farský odpust Povýšenia svätého Kríža. Pred ním sa uskutoční 4-dňová misijná obnova, ktorú bude viesť páter redemptorista Michal Zamkovský so svojimi spolubratmi. Všetkých vás srdečne pozývam zapojiť sa do tejto obnovy a po jej skončení zúčastniť sa v hojnom počte na odpustovej sv. omši. Nech je to skutočne sviatok našej farskej rodiny. V tomto mojom príhovore sa chcem zamerať na povzbudenie v troch oblastiach: rodina, modlitba a nedeľa.

Rodina. V každej rodine príde k nejakej nezhode alebo výmene názorov. Milí manželia a rodičia, vždy si nájdite cestu k vzájomnému odpusteniu a zmiereniu. V pokore vydávajte pred deťmi a spoločnosťou svedectvo manželskej vernosti a nerozlučiteľnosti. Povedzte deťom: „Nie sme dokonalí, ako ani vy nie ste dokonalé, ale chceme žiť podľa Božej vôle, ktorý nás požehnáva, a preto zachovávame zo všetkých našich síl sľub lásky a vernosti v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe.“

Obraciam sa na vás, deti a mladí ľudia. Čím viac sú vaši rodičia starší, tým viac vy rastiete so silami a schopnosťami a oni slabnú. Majte k nim úctu. Za to, že vám dali život, výchovu, vieru a živobytie sa najlepšie odmeníte nie peniazmi alebo darmi, ale vlastnou pozornosťou, láskou a vlastným životom v zhode s Kristovým evanjeliom. Dobre si zapamätajte toto vaše obdobie detstva a dospievania. Keď budete mať vlastné deti, taktiež budete potrebovať trpezlivosť voči ich názorom, pokoru voči ich šikovnosti a budete dúfať v ich pomoc a blízkosť, že sa vám ozvú, navštívia a zatelefonujú.

Rodina je prvou školou ľudskosti a viery. Nezabúdajte v rodine na tri veľmi dôležité slová: ďakujem, prosím, prepáč. Milé rodiny, vy ste domácou cirkvou. Postupne učte vaše deti základné modlitby, učte ich prikázania Desatora, chodievajte spolu na sv. omše, prežívajte nábožne doma jednotlivé obdobia cirkevného roka (Advent, Vianoce, Pôst), rozprávajte sa s vašimi deťmi o viere. Keď som prišiel do tejto farnosti, urobil som malú kontrolu. Spočítal som deti, ktoré týždeň po 1. sv. prijímaní boli v nedeľu v kostole. Z takmer 190 prvoprijímajúcich detí bolo v kostole približne len 70 detí. Nedovoľme, prosím, aby sme zo sviatostí urobili len jednorázové „show“, pri ktorom sa rodičia prišli pozrieť do kostola na svoje deti, akoby išlo o nejaké divadelné predstavenie. Milí rodičia, vráťte sa k viere a k pravidelnému pristupovaniu k sviatostiam. Nech každá rodina našej farnosti je prvou školou viery a kresťanskej výchovy.

Modlitba. V modlitbe sa dotýkame podstaty našej viery. Neraďme v modlitbe Bohu, čo má robiť. Skôr načúvajme jeho hlasu a pýtajme sa, aká je jeho vôľa. Na svadbe v Káne Galilejskej ani Panna Mária neradila vlastnému Synovi, čo má urobiť, len jemne naznačila: „Nemajú víno.“ V modlitbe neinformujeme Boha o starostiach sveta, ale sa usilujeme pozerať na seba a náš život tak, ako sa na nás pozerá Boh. Vôbec nezazlievam tým, ktorí sa modlia vtedy, keď sa ocitnú v núdzi. Ale ich prosím, aby s modlitbou neprestali ani vtedy, keď čas skúšky pominie. Neuchyľujme sa k modlitbe až po tom, keď všetky iné riešenia zlyhali a vyčerpali sme všetky možnosti. Robme to presne naopak! Modlitbou všetko začínajme. Keď sa ráno prebudíš, prežehnaj sa a pomodli. Skôr ako urobíš nejaké rozhodnutie, skôr než ideš urobiť nejakú prácu, so všetkou sústredenosťou sa za to pomodli.

Skôr než večer zaspíš, poďakuj v modlitbe za uplynulý deň. V modlitbe buďme trpezliví a vytrvalí. Nájdime si na modlitbu čas. Dovoľme Bohu, aby do našej tváre vtlačil krásu svojej tváre.

Platí starobylá zásada. Duchovný život stojí a padá na pravidelnej modlitbe. Keď sa veriaci prestane modliť, začne sa erózia celého duchovného života. Človek začne byť postupne hrubý k druhým, neúctivý k Bohu, po modlitbe začne vynechávať sv. omše, sv. spoveď. Urobme si krátky test. Ak má týždeň 10 080 minút, koľko z nich venujeme modlitbe? A teraz si odpovedzme pravdivo, koľko minút v týždni venujeme sledovaniu televízie a internetu, svojim záľubám… Modlite sa vlastnými slovami ale aj naučenou modlitbou. Modlievajte sa ruženec. Povzbudzujem vás, aby ste sa pridali do ružencového bratstva v našej farnosti. Stačí hoci aj 1 desiatok denne, čo zaberie 4-5 minút. Verte v silu pravidelnej modlitby, dokáže zázraky. Zvlášť vy, milé rodiny, pamätajte: „Rodina, ktorá sa modlí spolu, ostáva spolu.“ Modlitba nás pretvára, mení a napráva.

Nedeľa. Videli ste už niekedy maliara pri jeho práci? Po niekoľkých ťahoch štetcom vždy urobí krok dozadu, aby sa pozrel na svoje dielo, ktoré tvorí, aby videl jeho krásu. Ak by stále bol tesne pri obraze, neuvidí nič. Podobne aj my potrebujeme prácu z dôvodu nášho živobytia. Avšak po šiestich dňoch potrebujeme odstúpiť od práce, aby sme videli krásu Stvoriteľa, ktorý nám daroval život, svet a ľudí, ktorých máme okolo seba, aby sme v odpočinku a v tichom nazeraní na uplynulý týždeň videli Božiu prítomnosť a Jeho požehnanie. Český kňaz a lekár Marek Vácha pravdivo hovorí, že dnešná spoločnosť by sa na jednej strane chcela upracovať až k smrti a na druhej strane by chcela mať každý deň Vianoce. Nedeľa je výsmechom workoholizmu, lebo pri svätení nedele sa dotýkame toho božského v nás, tej krásy, ktorú Stvoriteľ vložil do nás. Ale aj Vianoce nasledujú až po štyroch týždňoch Adventu. Krása nedele nasleduje po šiestich dňoch práce. Deň odpočinku je svätý, je to Pánov deň.

Preto znova zopakujem výzvu, s ktorou sme sa na Vás obracali tieto posledné týždne. Prosím, dajme si dva podstatné záväzky, ktoré budú viditeľným svedectvom nášho života podľa Kristovho evanjelia. Prvý záväzok: Nevynechám bezdôvodne nedeľnú sv. omšu. V Kežmarku je v nedeľu dostatok svätých omší a v našich kostoloch je dostatok miesta pre každého. Žiaľ, pre niektorých sa koronavírus stal výhovorkou a prestali chodiť do kostola, lebo sa vraj boja nákazy. Takým odkazujem, nech pravdivo odpovedia, či prestali chodiť do nákupných centier na nákupy. Tam sa nebojíte nákazy? Ak poviete, že predsa si potrebujete nakúpiť jedlo, tak sa pýtam: Krista a duchovný pokrm pre dušu nepotrebujete? Iní si zvykli pozerať sv. omšu cez televízor a to nemám na mysli chorých a starých, ale zdravých a mladých ľudí. Pýtam sa vás, chceli by ste mať vzťah s druhým človekom cez televízor? Nech naša viera nie je virtuálna a internetová, ale reálna a skutočná. Prosím, vráťte sa do kostola, vráťte sa k živej a osobnej účasti na sv. omšiach. Druhý záväzok: ja a moja rodina nebudeme v nedeľu nakupovať a neznesvätíme Pánov deň nepotrebnou prácou. Buďme my, kežmarskí katolíci, v tomto vzorom života podľa Kristovho evanjelia. Neprepadnime modloslužbe práce a nakupovania. Ak nebudeme mať na svojej strane Božie požehnanie a nebudeme zachovávať Božie prikázania, všetko ostatné nám nikdy neprinesie skutočnú radosť a naplnenie.

Milí bratia a sestry, tieto tri veci: rodina, modlitba a nedeľa nech sa stanú našimi predsavzatiami do ďalších mesiacov. Ste trvalo v mojich modlitbách a obetách. Prosím o vašu spoluprácu, duchovnú blízkosť a podporu. A prosím: „Modlite sa za mňa!“

Váš farár a duchovný otec František Trstenský