List farára a duchovného otca farnosti Kežmarok svojim veriacim

Milí bratia a sestry, milí moji farníci,

12. júna uplynul presne rok odvtedy, čo ma dnes už zosnulý diecézny otec biskup Štefan Sečka menoval za farára do tejto dôležitej farnosti našej Spišskej diecézy. V uplynulom období pandémia poznačila výrazným spôsobom spoločenský a cirkevný život. Chcem sa poďakovať všetkým v našej farskej komunite a filiálkach ako aj v meste, ktorí ste v náročnom čase ukázali svoje vnímavé srdce, odvahu, štedrosť a blízkosť najmä tým, ktorí sa ocitli v domácej izolácii alebo v nemocniciach. Moja vďaka patrí Vám všetkým aj za veľkú duchovnú solidaritu počas viac ako troch dlhých mesiacov uzatvorených kostolov, keď jediným viditeľným spojivom boli sväté omše vysielané Kežmarskou televíziou. Vtedy ste naďalej budovali domácu cirkev, modlili ste sa a zapájali do našich duchovných aktivít, ktorých cieľom bolo udržať vieru, ale aj dôveru, že Pán neopúšťa svoj ľud. Obmedzenia sa pomaly uvoľňujú a pre nás všetkých je to výzva, aby sme ešte viac prejavili svoje praktizovanie viery. Niektorí možno stratili zvyk prichádzať do kostola. Takých povzbudzujem, aby sa opäť zapojili do života Cirkvi, najmä do nedeľných bohoslužieb. Chcem však vyzdvihnúť aj pozitívne príklady návratov do Cirkvi. Totiž počas zatvorených kostolov viacerí prišli do kontaktu s Katolíckou cirkvou prostredníctvom vysielaných svätých omší, pobožností a katechéz. Teraz po otvorení kostolov nabrali odvahu, vykonali si po dlhšom čase dobrú sv. spoveď a prichádzajú na sv. omše. Ďakujem a povzbudzujem ich, aby vytrvali.

Chcem zdôrazniť, že nesmiernym pokladom Cirkvi je Ježišova prítomnosť v Eucharistii. Cirkev žije z Eucharistie. Tak ako sa nenajeme pozeraním televízneho programu o varení, nevybudujeme vzťah s Kristom a Cirkvou pozeraním svätých omší v televízore. Žiaľ, mnohí zdraví, ktorým nebránia žiadne prekážky prísť na sv. omšu, sa ospravedlňujú slovami: „Nebol som v kostole, ale pozeral som sv. omšu v televízore.“ Farská rodina sa buduje predovšetkým slávením svätej omše, čo si vyžaduje našu osobnú a aktívnu účasť.

Mojou túžbou je postupne budovať radostné a aktívne farské spoločenstvo, v ktorom každý má svoje miesto. Zo skúsenosti za tých 12 mesiacov môjho pôsobenia v Kežmarku Vám chcem povedať, že bez nedeľnej svätej omše sa nezaobídeme. Naše slávenie a svätenie nedele v kostole a v domácnostiach je dušou celého týždňa. Je prameňom, z ktorého môžeme čerpať posilu pre všetky naše povinnosti a aktivity, ktoré nás počas týždňa čakajú.

Druhá oblasť, ktorá bude potrebovať moju zvýšenú pozornosť, je domáca cirkev. Deti a mládež sú akoby oknami, cez ktoré je vidieť dovnútra našich rodín. Vyučovanie náboženstva na školách, sv. omše pre deti a mládež, príprava detí na 1. sv. prijímanie a na birmovku aj mne ukázali, že v našej farnosti je viacero manželov a rodín, ktorí majú radi Krista a Cirkev, ktorí sa usilujú v rodinách žiť vieru a som im veľmi vďačný za ich svedectvo kresťanského života. Mnohí manželia pri príprave vlastných detí na 1. sv. prijímanie a birmovku sami znova objavili Krista a vrátili sa ku praktizovaniu viery, z čoho sa veľmi teším. Avšak práve na správaní detí je možné vycítiť, že niektorí rodičia o vieru nestoja a nedeľná sv. omša im nič nehovorí. Ak to bola negatívna skúsenosť s kňazom v minulosti, prosím Vás o odpustenie, ale netrestajte za to Váš vzťah s Bohom a vieru Vašich detí. Ak sú to problémy v manželstve, alebo aj rôzne hriechy, ktoré Vás vzdialili od Pána Boha, chcem Vás uistiť a povzbudiť, že vždy máte u nás kňazov otvorené nielen dvere, ale otvorené najmä srdce. Použijem príklad, ktorý uviedol Pán Ježiš, keď povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti.“ Kde je konár spojený s kmeňom, tam prúdi život a prináša úrodu. Kde sa odpojí, tam začína vysychať. Nie som tu preto, aby som niekoho vylučoval z kostola a prekážal Božej milosti. Ako duchovný otec farnosti Vám chcem pomôcť, aby cez sviatosti Cirkvi, modlitby a živé spoločenstvo bratov a sestier prúdil život Božej milosti do Vašich životov a do životov Vašich rodín.

Môj tretí pohľad je upriamený na manželov, ktorých vzťah sa ocitol v kríze a prestali spolu komunikovať. Žiaľ, aj v našej farnosti jestvujú nefunkčné rodiny, v ktorých častokrát pre manželov jediným spojivom sú deti. Inak by sa už rozviedli. Ďalej sú to manželia, ktorí sa skutočne rozviedli, alebo partneri, ktorí žijú spolu bez platného manželstva. Nehľadajte ľahké a rýchlé riešenia, ale také, v ktorých neprídete o Božie priateľstvo. Cirkev je Vám naďalej nablízku, chce byť pri Vás pri riešení Vašich ťažkostí a situácií, v ktorých ste sa ocitli. Chcem Vás všetkých povzbudiť, aby sme ľudsky a duchovne boli blízko takýmto manželským párom. Avšak nech naše rady a slová povzbudenia sú také, ktoré budú v zhode s náukou Cirkvi.

Milí bratia a sestry, milí moji farníci, ďakujem, že neprestávate milovať Krista a jeho Cirkev. Ďakujem, že ste nám boli nablízku v čase zatvorených kostolov a aj teraz sa hlásite k nám a k Cirkvi. Ste trvalo v mojich modlitbách a obetách. Prosím naďalej o Vašu spoluprácu, duchovnú blízkosť a podporu. A prosím: „Modlite sa za mňa!“

Váš farár a duchovný otec František Trstenský