List farára a duchovného otca farnosti Kežmarok svojim veriacim

List farára a duchovného otca farnosti Kežmarok svojim veriacim. Video vytvorené vďaka KTV.

Milí bratia a sestry, milí moji farníci,

okolnosti rastúceho počtu nakazených koronavírusom a takmer úplný zákaz verejných bohoslužieb vo mne vyvolali túžbu sa vám prihovoriť a povzbudiť vás. Začnem biblickým príbehom. Keď raz Ježiš stál na brehu Galilejského jazera, tlačil sa na neho zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila apoštolovi Petrovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal učiť, povedal Petrovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Peter mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali (Evanjelium podľa Lukáša, 5. kapitola).

Ešte donedávna sa naše kostoly podobali scéne pri Galilejskom jazere. V našej farnosti sme mali misijnú obnovu a po nej odpustovú slávnosť  Povýšenia svätého Kríža. Rozbehli sme prípravu birmovancov ako aj prípravu detí na 1. sv. prijímanie. Množstvo veriacich prichádzalo na sväté omše. Od 15. októbra došlo k radikálnemu obmedzeniu verejných bohoslužieb. Niektorí s obavami sa pýtajú, čo nás ešte čaká. Neviem, čo nám prinesú najbližšie dni a týždne. Ale bez ohľadu na to, či tento list číta praktizujúci kresťan, ľahostajný vo viere, študent, pracujúci človek, alebo senior, môžem povedať, že aj nám zaznieva Ježišova výzva: „Zatiahni na hlbinu!“ 

Niektorí sa mi zdôverili, že kým sa nezavreli dvere kostolov, brali účasť na bohoslužbách ako síce pekný, ale predsa len bežný zvyk. Teraz zostali doma a objavili námahu i krásu modlitby. Dovtedy sa občas pomodlili v rodine (napríklad na Štedrý deň). Teraz sa modlia pravidelne každý deň a spoznali nové modlitby. Pravdou je, že často to ani nie sú nové modlitby, len sa ich nemodlili (litánie, ruženec, krížová cesta, pobožnosti…). Doteraz ani nevedeli, či vôbec majú v domácnosti Sväté písmo, teraz ho čítajú pravidelne. Sú aj takí, ktorí nepoznali kňazov. S úsmevom zisťujem, že niektorí nezaregistrovali, že som tu novým farárom a ešte si stále myslia, že vo farnosti naďalej pôsobí pán dekan Jakub Grich. Som vďačný Kežmarskej televízii za priame prenosy svätých omší vo všedné dni o 18:00 hod. a v nedeľu o 10:00 hod. Týmto spôsobom môžete takmer denne „stretnúť“ nás, vašich kňazov. Mnohí z vás začali častejšie sledovať webstránku našej farnosti (www.fara-kezmarok.sk) a zapojili ste sa do viacerých aktivít (čítanie Evanjelia podľa Marka, modlitba ruženca, poklona Sviatosti Oltárnej v bazilike). A pripravujeme ďalšie. Skutočne sa napĺňajú Ježišove slová: „Zatiahni na hlbinu“. Som presvedčený, že to prinesie bohaté požehnanie. Prosím, nestaňme sa zabanovanými kresťanmi, ale buďme vynaliezaví v prehlbovaní našej viery voči Bohu a lásky voči druhým. 

Chcem vás povzbudiť, aby ste zatiahli aj na hĺbku Vašich vzťahov v rodine – manželia, rodičia, deti, starí rodičia. Rozprávajte sa spolu, počúvajte sa navzájom, odpúšťajte si, ukážte vaše dobré srdce. Rúško síce zahaľuje náš obličaj, ale nech nezmizne z našej tváre úsmev a rozžiarené oči. Dodržiavajme hygienický odstup, ale naše srdcia nech sú blízko jeden pri druhom. 

V týchto dňoch a týždňoch prebieha diskusia aj o tom, aké dôsledky budú mať zatvorené kostoly na ďalší život viery na Slovensku. Niektorí moji kňazskí spolubratia hovoria, že dôjde k pretriedeniu veriacich a mnohí sa po opätovnom otvorení kostolov už nevrátia na sväté omše. Nie je to vylúčené. Dejiny Cirkvi však ponúkajú viaceré príklady, keď udalosti sa napokon vyvinuli inak, než predpovedali rôzni prognostici a komentátori. 

V 1. storočí na začiatku kresťanstva v obrovskej Rímskej ríši bola iba malá hŕstka Ježišových učeníkov. Schádzali sa potajomky po domoch, nemali vlastné chrámy, boli prenasledovaní. Rímski cisári si z kresťanov urobili obetných baránkov a obvinili ich zo zodpovednosti za problémy vo vtedajšej spoločnosti, aby zakryli vlastnú neschopnosť. Množstvo veriacich vtedy zomrelo krutou smrťou. Avšak pohanských obyvateľov oslovovali hodnoty Ježišovho evanjelia. Rímski cisári sa sťažovali, že ich pohanské náboženstvá nedosahujú morálnu výšku kresťanstva. Obdivovali starostlivosť kresťanov o chorých, starých a chudobných. Do konca 3. storočia narástol počet veriacich v Rímskej ríši zhruba na 6 miliónov. 

Ponúknem iný príklad. V roku 1644 bol v Japonsku zavraždený posledný kňaz. Keď bolo umožnené misionárom opäť vstúpiť do tejto krajiny, zostali v obrovskom prekvapení. Po 260 rokoch bez kňaza a bez Eucharistie tam našli kresťanov, ktorí si z generácie na generáciu odovzdávali vieru aj za cenu veľkých obetí. 

Preto stále verím, že nielen medzi veriacimi, ale v celej našej spoločnosti nastane iná reakcia, ktorú si úprimne a zo srdca želám. Verím, že tieto dni odlúčenia od našich kostolov, v nás vyvolajú túžbu po Bohu, smäd po viere a duchovných veciach. Bude to vtedy, keď dovolíme, aby aj v nás zazneli Ježišove slová: „Zatiahni na hlbinu.“ Materiálne veci potrebujeme k živobytiu, ale tie nám nikdy nedajú odpoveď na otázku, aký je zmysel života, aký je jeho cieľ, prečo som na svete, aký život chcem prežiť, kto je pre mňa druhý človek, čo sa stane so mnou po smrti atď. Ekonomické ukazovatele sú dôležité, ale nedajú nám odpovede na otázky nášho vnútra. Neverme tým, ktorí nás presviedčajú o opaku, lebo aj oni, ak chcú zostať verní pravde, si kladú tieto otázky. Je potrebné ísť do hĺbky. Vtedy to prinesie naplnenie. V tom je krása a hĺbka kresťanstva, ktorá ma neprestáva fascinovať a priťahovať. Želám to každému z vás.

Milí bratia a sestry, milí moji farníci, ďakujem, že neprestávate milovať Krista a jeho Cirkev. Ďakujem, že ste nablízku aj nám, kňazom. Chceme v týchto dňoch aj my stáť blízko pri vás. Ste trvalo v mojich modlitbách a obetách. Prosím naďalej o vašu spoluprácu, duchovnú blízkosť a podporu. A prosím: „Modlite sa za mňa!“

Váš farár a duchovný otec František Trstenský

Prosím, ohodnoťte informácie získané na tejto stránke.