Evanjelium podľa Marka

PREHĽAD

Autor: Ján Marek
Adresáti: Väčšinou kresťania z pohanov, pravdepodobne cirkev v Ríme.
Dátum vzniku: Polovica 50. až koniec 60. rokov. 
Téma: Marek predstavuje Ježiša ako slúžiaceho Mesiáša a Božieho Syna, ktorého smrť zaplatila výkupné za hriešnikov. Chce tým povzbudiť čitateľov, aby vytrvali aj v utrpení a prenasledovaní.

Úvod

Autor

Hoci v knihe nie je žiaden priamy dôkaz o autorstve, podľa jednohlasného svedectva ranej cirkvi bolo toto evanjelium napísané Jánom Markom („Ján, ktorý sa tiež volal Marek“ – Sk 12, 12.25; 15, 37). Najdôležitejší dôkaz poskytuje Papias (r. 140), ktorý cituje ešte skorší zdroj: (1) Marek bol blízkym spolupracovníkom Petra, od ktorého prevzal rozprávanie o tom, čo Pán povedal a urobil (pozri 1Pt 5,13 a pozn.); (2) toto rozprávanie neprišlo k Markovi v dokončenej podobe ako postupné rozprávanie o živote Pána, ale ako Petrove kázne určené raným kresťanským komunitám; (3) Marek presne zachoval tento materiál. Môžeme teda povedať, že Markovo evanjelium zväčša obsahuje Petrovo kázanie, usporiadané a formované Markom. 

Ján Marek v NZ

Existuje všeobecná zhoda v tom, že Marek, ktorý je v ranej nebiblickej tradícii spájaný s Petrom, je zároveň aj Jánom Markom z NZ. Prvá zmienka o ňom je v súvise s jeho matkou Máriou, ktorá mala dom v Jeruzaleme. Tento dom slúžil ako miesto stretávania veriacich (Sk 12, 12). Keď sa Pavol a Barnabáš vrátili z Jeruzalema do Antiochie po návšteve v čase hladu, sprevádzal ich aj Marek (Sk 12, 25). Ďalej sa objavuje ako „pomocník“ Pavla a Barnabáša na ich prvej misijnej ceste (Sk 13, 5), ale opustil ich v Perge v Pamfýlii a vrátil sa do Jeruzalema (Sk 13, 13). Pavla museli Markove činy hlboko sklamať, pretože keď Barnabáš navrhol zobrať Marka na druhú cestu, Pavol to kategoricky odmietol a toto odmietnutie poškodilo ich pracovný vzťah (pozri Sk 15, 36-39). Barnabáš vzal Marka, ktorý bol jeho bratranec (Kol 4, 10), a odišli na Cyprus. Žiadna ďalšia zmienka o nikom z nich dvoch v Skutkoch nie je. Marek sa znovu objavuje v Pavlovom liste Kolosanom, ktorý bol napísaný z Ríma. Pavol posiela pozdrav od Marka a dodáva: „o ktorom ste už dostali pokyny; prijmete ho, keď k vám príde“ (Kol 4, 10). V tom čase si Marek zjavne opäť získaval Pavlovu priazeň. Na konci Pavlovho života mal Marek opäť plnú Pavlovu dôveru. 

Dátum napísania

Niektorí tvrdia, že Matúš a Lukáš použili Marka ako hlavný zdroj pre svoje texty. Títo tvrdia, že Markovo evanjelium mohlo byť napísané v 50. alebo na začiatku 60. rokov. Iným sa zdá, že obsah evanjelia a výroky prvých cirkevných otcov o Markovi naznačujú, že kniha bola napísaná krátko pred zničením Jeruzalema v roku 70. 

Miesto napísania

Podľa ranej cirkevnej tradície bol Marek napísaný „v regiónoch Itálie“, alebo ešte konkrétnejšie v Ríme. Títo istí autori úzko spájajú napísanie evanjelia s apoštolom Petrom. Vyššie uvedené dôkazy zodpovedajú (1) historickému predpokladu, že Peter bol v Ríme počas posledných dní svojho života a tu aj zomrel mučeníckou smrťou; (2) biblickým dôkazom, že Marek bol v Ríme v tom istom čase a bol v kontakte s Petrom (pozri 2Tim 4, 11; 1Pt 5, 13, kde slovo „Babylon“ môže byť kryptogramom pre Rím). 

Adresáti

Dôkazy poukazujú na cirkev v Ríme, alebo prinajmenšom na pohanských čitateľov. Marek vysvetľuje židovské obyčaje, prekladá aramejské slová a zdá sa, že má špeciálny záujem o prenasledovanie a mučeníctvo – veci, o ktoré sa zaujímali rímski veriaci (a tiež Peter). Rím ako cieľový adresát evanjelia by vysvetľoval takmer okamžité prijatie evanjelia a jeho rapídne rozšírenie. 

Podnet a zámer

Keďže Markovo evanjelium sa tradične spája s Rímom, jeho napísanie mohlo byť podnietené prenasledovaním kresťanov v Ríme v rokoch 64-67. Známy požiar Ríma z r. 64 (založený pravdepodobne samotným Nerónom, z ktorého ale obvinili kresťanov) mal za následok rozsiahle prenasledovanie. Ani mučeníctvo nebolo rímskym veriacim neznáme. Marek svojím spisom čitateľov možno pripravoval na utrpenie tým, že im predložil Ježišov život. V celom evanjeliu je mnoho narážok, otvorených aj skrytých na utrpenie a mučeníctvo. 

Dôrazy

(1) Kríž. Marek ukazuje ľudskú príčinu aj Božiu nevyhnutnosť kríža.

(2) učeníctvo. Zvláštnu pozornosť by sme mali venovať tým textom o učeníctve, ktoré vychádzajú z Ježišových predpovedí jeho utrpenia.

(3) Ježišovo vyučovanie. Hoci Marek nezaznamenáva toľko Ježišových vyučovaní, ako iní pisatelia evanjelií, nachádzame u neho pozoruhodný dôraz na Ježiša ako učiteľa. Slová „učiteľ“, „vyučovanie“ a „rabbi“ sú v Markovi použité tridsaťdeväťkrát. 

(4) Mesiášske tajomstvo. Niekoľkokrát Ježiš varuje svojich učeníkov alebo iných ľudí, aby nehovorili kto je alebo čo urobil. 

(5) Syn Boží. Hoci Marek zdôrazňuje ľudskosť Ježiša, nezanedbáva ani jeho božskosť. 

Špecifické črty

Markovo evanjelium je jednoduché, výstižné a bez zbytočných príkras, a pritom živé vyrozprávanie Ježišovho života a služby, zdôrazňuje viac to, čo Ježiš urobil, ako to, čo povedal. Marek sa rýchlo presúva z jednej epizódy Ježišovho života a služby do druhej, často používa príslovku „hneď“. Kniha je charakterizovaná ako „začiatok dobrej správy (evanjelia). Život, smrť a vzkriesenie Krista tvorí „začiatok“, ktorý má pokračovanie v apoštolskom kázaní Skutkov apoštolov.

Spracované podľa: „Študijná Biblia. Slovenský ekumenický preklad. Úvod do Evanjelia podľa Marka. strana 1649-1650.