Ešte pár slov k osobe kardinála Tomku

V týchto dňoch sme sledovali rozlúčku Slovenska s kardinálom Jozefom Tomkom. Lúčili sa najvyšší štátni predstavitelia – prezidentka, premier aj predseda parlamentu, predstavitelia Katolíckej cirkvi ako aj tisícky bežných veriacich. Zhodneme sa, že za posledné desaťročia naša krajina nemala výraznejšiu postavu. Páčilo sa mi prirovnanie, ktoré pri komentovaní pohrebu spomenul kňaz Marián Gavenda: ”Ak po odchode na štúdiá do Ríma bolo Jozefovi Tomkovi dlhé desaťročia znemožnené prísť do vlasti, teraz sa mu dostalo vynáhrady a veľkolepého prijatia.” Čo urobilo Jozefa Tomku výnimočnou osobnosťou? Dovolím si ponúknuť tri postrehy.

  1. Spolupráca s Božou prozreteľnosťou. V svetskom slovníku možno povieme ”zhoda náhod”, alebo schopnosť ”byť v správnom čase na správnom mieste.” Keď biskup Čárský posielal nadaného seminaristu v roku 1945 na štúdiá do Ríma, nemohol ani on ani Tomko tušiť, čo všetko sa odohrá za ďalšie desaťročia vo svete a v živote Katolíckej cirkvi. Jozef Tomko prijímal situácie, ktoré mu život priniesol, ako znamenia Božej prozreteľnosti a s poslušnosťou, ktorá nebola slepá, ale v duchu jeho patróna sv. Jozefa vnímavá, otvorená a premýšľajúca. Vedel svoje schopnosti vložiť do služby Cirkvi a spoločnosti.
  2. Zvolenie Karola Wojtylu za pápeža. Spoločný slovanský pôvod výrazne pomohol pri spolupráci pápeža so slovenským kňazom. Bol to práve Ján Pavol II., ktorý vysvätil Jozef Tomku na biskupa, vymenoval za kardinála a zveril mu dôležitý úrad prefekta Kongregácie pre šírenie viery. Na tomto poste Tomko ešte viac ľudsky, odborne a teologicky vyzrel. Možno aj preto sa hovorilo o poľsko-slovenskom ”tandeme”.
  3. Charakterové vlastnosti Jozefa Tomku. Dôležitá teologická zásada hovorí: “Gratia supponit naturam – milosť predpokladá prirodzenosť.” Boh neoberá človeka o slobodu, ale jeho milosť neustále pozýva človeka do slobodnej spolupráce. Jozef Tomko dostal základy charakteru vo svojej rodine v Udavskom, neskôr v škole a v kňazskom seminári. Ale aj neskôr v Ríme spolupracoval s touto Božou milosťou po ľudskej, intelektuálnej a duchovnej oblasti. 

Pre kardinála Tomku bolo veľkým darom, že ľudia, ktorých v živote stretol, ho dokázali posunúť vyššie – jeho rodičia, biskup Čárský, pápeži. Pre Cirkev je veľkým požehnaním, keď rodičia, učitelia a predstavení neuviaznú v sieti zahľadenia do seba, alebo do úzkeho okruhu svojich obľúbencov, ale dokážu rozpoznať dary a umožniť rozvíjať tieto talenty vzácnym charakterom. O takýchto mužov a ženy naďalej prosme. Takýmito spolupracovníkmi Božej milosti sa stávajme.

Prosím, ohodnoťte informácie získané na tejto stránke.