BONUS: Raduj sa, Jeruzalem

Rímsky misál: Raduj sa, Jeruzalem,
zhromaždite sa všetci, čo ste si ho obľúbili;
jasajte, čo ste boli zarmútení,
plesajte a čerpajte z bohatých zdrojov útechy.

Missale romanum: Lætáre, Ierúsalem,
et convéntum fácite, omnes qui dilígitis eam;
gaudéte cum lætítia, qui in tristítia fuístis,
ut exsultétis, et satiémini ab ubéribus consolatiónis vestræ.

Takto nám to píše prorok Izaiáš. Ale kde sa vzala „radostná“ nedeľa uprostred pôstneho obdobia?

Radostná nedeľa – tak sa označuje podľa svojho úvodného spevu 4. pôstna nedeľa. Voľba tejto vstupnej antifóny, Raduj sa, Jeruzalem, dosvedčená už v 8. storočí, by mohla súvisieť so skutočnosťou, že pápežská svätá omša v meste Rím sa kedysi konala v bazilike, ktorá nesie názov „Svätého Kríža v Jeruzaleme“. Pravdepodobne to zodpovedalo skutočnosti, že pôstne obdobie malo kedysi len tri týždne a teda začiatok pôstneho obdobia (táto nedeľa) i jeho koniec (Veľký piatok) si tak vzájomne odpovedali. V pôstnom období si tiež pripomíname, že Pán Ježiš sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema.

Je však možné aj iné vysvetlenie: Inšpirácia z kresťanského Východu, ktorý mal uprostred pôstneho obdobia jednu nedeľu „odpočinku od pôstu“ – nedeľa Nájdenia/Povýšenia svätého Kríža, prostredná nedeľa predĺženého pôstneho obdobia sa taktiež aj v Ríme ustanovila ako radostná – pri ktorej sa uvoľňuje prísny pôst; a jej slávenie bolo umiestnené do baziliky, kde boli relikvie svätého Kríža uchovávané.

Od 10. storočia pápež počas tejto nedele v bazilike sv. Kríža používal zlatú ružu (prax bola asi tiež inšpirovaná Východom, kde sa kríž zdobil kvetmi) k vyjadreniu úcty voči umučeniu a vzkrieseniu Krista. Neskôr bola ruža požehnávaná a pomazaná chrizmou a poslaná niektorým významným osobnostiam v Ríme alebo aj mimo Ríma. Ružová farba ornátu na 4. pôstnu nedeľu pravdepodobne súvisí práve s požehnávaním zlatej ruže.

Započúvajte sa do slov i melódie, ktorá je síce pôstna, no predsa z nej vyžaruje Veľkonočná radosť: https://youtu.be/IXhIPtK9ABc