Bez Pánovho dňa nemôžeme žiť!

doxologia

V roku 304 zatkli v Afrike skupinu kresťanov za to, že sa v nedeľu schádzali na svätej omši. Keď sa ich pýtali, prečo porušili cisárov zákaz, odpovedali: „Quoniam sine dominico non possumus“, čo môžeme preložiť: „Pretože bez Pánovho dňa nemôžeme žiť.“

Zachovávanie nedele je svedectvom o dôležitosti viery v našom kresťanskom živote. Dnes sa pýtame, aký má ešte význam svätiť nedeľu? Je viditeľným vyjadrením našej vernosti Bohu. V dnešnej dobe najmä mladí ľudia vnímajú nedeľnú účasť na sv. omši len za nejaký formalizmus. Ale to nejde o nejaký príkaz, ako keď je povinnosť dodržiavať pri jazde autom cez obec 50-tku, lebo inak nám hrozí pokuta. Nedeľná svätá omša je o obnovení nášho vzťahu s Bohom. Zdôrazňujem slovo „vzťahu“. Je pre dospelé deti príkazom navštíviť svoju matku? Nie je ich návšteva skôr vyjadrením ich vzťahu k matke, ktorá im dala život, výchovu, odovzdala vieru? Vnímate to ako niečo obmedzujúce a nemoderné? Podobne Boh je náš Otec, ku ktorému sa my, jeho deti, s radosťou ponáhľame. Ale vidíme, aké je dôležité zmeniť naše celkové nazeranie na vieru, kresťanstvo. Koľkí z nás vnímajú sv. omšu ako radostné stretnutie detí s milujúcim Otcom, na ktoré sa tešíme už celý týždeň? 

Čo môžeme ako kresťania ponúknuť nášmu okoliu slávením nedele? Je to vedomie, že sme sa nestali otrokmi práce, ale ani otrokmi neustálej zábavy. Nedeľa môže byť svedectvom krásy vzťahov  – k Bohu a k blížnym. Je to čas, keď môžeme svoj čas pokojne, slobodne a s láskou venovať tým, ktorých milujeme a na ktorých nám záleží – Bohu a blížnym. 

Spôsob, akým prežívame nedeľu, veľa vypovedá o nás samotných, kto a akí sme. Či sme sa stali otrokmi práce a neustáleho rozptýlenia, alebo sme slobodnými pre to, aby sme si uvedomili hodnotu viery, vzťahov a času, ktorý nám Boh daroval.